otvorene

Nie, nedala  som sa na dílerstvo bižutérie, ani  šperkov. Takže superdrahé náramky nie sú zlaté, ani tie diamantmi vykladané. Ale ako keby boli, veď posúďte sami.

O zrejme superdrahých náramkoch, ktoré na Slovensku v tejto chvíli máme, no asi si ich zaobstarať vy osobne nebudete túžiť – o takých náramkoch budem teraz hovoriť.

Superdrahé náramky…

Ako uvádza na svojej stránke Ministerstvo spravodlivosti SR – „náramky ESMO“, presnejšie povedané Elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených, je údajne inovatívna služba, ktorá umožní

• flexibilnejšie udeľovanie alternatívnych trestov (napr. domáce väzenie, monitorovanie dodržiavania zákazu priblíženie sa k inej osobe a lokalite, dodržiavanie určených hodín pobytu na pracovisku, alebo aj sledovanie konzumácie alkoholických nápojov, omamných látok a pod.)
• výrazne efektívnejšiu nápravu odsúdených než umiestnenie v nápravnom zariadení.

Využitie e-služieb podľa MS SR pokryje aj oblasti ako prípady domáceho násilia, drobných krádeží, obťažovania, neprispôsobivého susedského správania a pod. Využiť elektronické monitorovanie možno podľa nich pri všetkých troch základných etapách trestnej justície, t. j. pred samotným súdnym rozhodnutím o vine, ako súčasť alternatívneho trestu voči trestu odňatia slobody, po prepustení ako súčasť probačného dohľadu.

Tak sa na to pozrime.

Kúpa náramkov…

Systém, ktorý obstaralo ministerstvo, umožňuje monitoring 2000 osôb. V rámci toho Slovensko nakúpilo 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring a aj zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov. Všetko to stálo 26, 444 milióna eur. Ďalšie zdroje z MS SR na hardvér a softvérové licencie stáli  358 800 eur. Denná úhrada za náramok by podľa medializovaných údajov mala byť 3,08 eura, z toho by si vraj mal monitorovaný platiť 1,5 eura. Na prevádzku systému bude v budúcnosti podľa odhadu rezortu treba ďalších 3,8 milióna eur ročne – tie peniaze už pôjdu zo štátneho rozpočtu.

Návratnosť by mala byť podľa odhadov 6 rokov, za ten čas by sa mala vrátiť suma investovaná do hardvérovej časti projektu, teda šesť miliónov eur. Celkovo si zavedenie monitoringu vyžiada 26,444 milióna eur, výhradne z eurofondov https://domov.sme.sk/c/7817226/elektronicke-naramky-by-sa-mali-zaplatit-do-siestich-rokov.html#ixzz4txkdhVXH
My, bežní občania – laici na náramky, kývneme plecami – čo už, keď treba, tak treba. Koľko stoja, toľko stoja. Ibaže zaujímavý komentár k tomu v tomto týždni dal Baránek.

Cena nie je všetko…

A odhliadnuc od ceny – štve ma, že tento štát na lumpov a kriminálnikov vynakladá podstatne viac ako na ľudí, ktorí poctivo pracujú a poctivo žijú. Skladáme sa na ich pohodlný parazitický život – na ich všetky životné náklady, na ich zdravotné  i sociálne poistenie, namiesto nich musíme zaistiť solidárny odvod pre ich rodičov, aj starostlivosť o ich deti.

Za všetky tie do nich a ich rodín investované peniaze by sme mohli mať kadejaké užitočné veci, keby sme tu nemali kadejakých zločincov. Keby sa každý správal čestne a zodpovedne. Napríklad bezplatné domovy dôchodcov – určite si to dôchodcovia zaslúžia viac ako vrahovia. Všetky náklady na následky ich trestnej činnosti by mali v plnej miere hradiť ich rodiny.

A nepochybne chorý systém neprimeranej obhajoby ľudských práv páchateľov na úkor ľudských práv ich obetí k vysokej kriminalite prispieva. Som za prísne tresty pre páchateľov, pretože každý z nich zasiahne do života iných ľudí svojou nečestnosťou a bezohľadnosťou, niekedy veľmi drasticky. Ja som v minulých dňoch balansovala na hranici života a smrti – lebo som začala počúvať zo súdu vyžiadané nahrávky z pojednávaní kvôli mojej sťažnosti SAK na právnika nemocnice. Riešenie veci nám kradne život už štvrtý rok, lebo jedna lekárka zavinila smrť môjho jediného syna. Jej, pravdaže, žiadny náramok netreba, dostala len podmienku. Žije si spokojne, to len my s následkami jej činu zažívame peklo. Skončila som počúvanie tých nahrávok krajne vyčerpaná, s vysokými teplotami a hlbokým zúfalstvom. Je to akoby vám niekto dookola rýpal v rane, kým sa neskončia súdne konania nemôže sa to hojiť – a aj keď sa snažíte, zakaždým to súdne konania vrátia späť. Zakaždým mám chuť urobiť niečo zúfalé, po čom tento štát už konečne začne brať do úvahy aj práva obetí, a nielen páchateľov. Čudujete sa, že by som všetkým páchateľom dopriala niesť následky ich činov v plnej miere?

Ale poďme späť od morálnych dimenzií k tým praktickým ekonomickým otázkam.

Odporné otázky…

Je pravdou, že odporných otázok by sa dalo vymyslieť viac ako dosť. Medializované údaje k porovnávaniu efektívnosti zavádzania náramkov v SR a v ČR nie sú dostatočné. Nuž, kupovať čokoľvek bez sprostredkovateľa býva obvykle lacnejšie. Aj keď nevieme, čo všetko obsahuje základná cena „ich“ a „naša“, predsa len ten rozdiel je značný. Čo je zahrnuté v ČR a SR v uvedenej cene – náramok aj stanica k nemu? Alebo aj náklady na personál? Lebo monitorovací systém bude vyžadovať nepretržitý dozor, v ČR bude v monitorovacom centre pracovať 17 osôb. Na Slovensku tieto údaje nemáme k dispozícii – skutočne ma zaujíma koľko ľudí a za aké platy robí takýto monitoring? Možno až po prečítaní ďalšieho odseku pochopíte, že táto otázka je namieste moc a moc.

Ale ešte predtým superextra odporná otázka – to vážne máme takými drahými náramkami monitorovať neprispôsobivé susedské správanie, domáce násilie, aj drobné krádeže? Viete, koľko by nám bolo treba reálne takých náramkov na Slovensku? Státisíce pri veľmi slušnom a podhodnotenom odhade.

A cynicky dodávam, že tento nápad aj u páchateľov prehlbuje podmienenosť prístupu ku spravodlivosti na základe majetku – ako som to písala v jednom z mojich blogov v tomto týždni. Pretože kto bude mať peniaze, ten bude doma s náramkom, kto nie, ten si posedí v base. Som za to, aby každý páchateľ musel vlastnými rukami odpracovávať v plnej výške všetky svoje životné aj väzensko-pobytové náklady.

Ibaže…

České média uvádzajú, že v prvom roku Slovensko monitorovalo dokopy len 25 osôb. Ale tiež to, že podľa slovenského NKÚ vykazuje systém vysokú mieru neúčinnosti a neefektívnosti. (www.zpravy.idnes.cz/vezenske-naramkydoda-firma-supercom-dsx/domaci.aspx?c=A170926_120552_domaci_krb)

A v spomenutej správe NKÚ SR sa uvádza doslovne tiež i to, že nie sú naplnené jeho základné ciele a očakávané prínosy pre spoločnosť. Nerentabilná investícia?

Aby sme sa dostali do obrazu, po kritike využívania náramkového systému zo strany bývalého ministra Boreca sa ministerstvo ohradilo, že systém bol kapacitne nadhodnotený a treba ho dopracovať, čo vyžaduje ďalšie náklady. No a tak si kladiem otázku – nemali by riadne zverejniť ministerstvá vstupné údaje, aby sme úspornosť riešenia naozaj objektívne porovnali? Tiež by sme mali pozornosť venovať tomu, kto takto „odborne“ nadhodnotil systém, a tým spôsobil škodu plynúcu z neefektívneho systému. Údajne časť problému spočíva i v tom, že neboli riadne a včas zaškolení sudcovia, aby takéto tresty vynášali.

Zvláštne je tiež, že platíme kadejakých odhadcov a poradcov, naozaj mastnými sumami. Hádam tam pri vysúťažení tohto systému platili nejakého poradcu, ktorý by mal za svoj neadekvátny odhad niesť aj finančnú spoluzodpovednosť.

Záverom…

Diskutér pri spomenutom českom článku sa mi rátal najviac…

Napísal – „na aliexprese stojí jeden taký náramok 15 eur“.

Elena   Predná Hora, 1.10.2017