Rozprávkovanie 4. – Dni slnka. . .
18. októbra 2017 21:30,
Prečítané 2 347x,
elenaistvanova,
ROZPRÁVKOVANIE
Víla vážka sa dívala do slnka. Jeho zlatisté lúče sa prepletali pomedzi konáre stromov, vytvárali na prašnej poľnej ceste tenučké vodopády svetla.
Na kraji cesty svah klesal prudko nadol a otváral v záplave kríkov výhľad doširoka – doďaleka. Tiahol sa k horizontu nežne modrastými kopcami, ktoré kontrastovali so záplavou zlatistozelenohnedastých farieb, ktorými jeseň pretrela lesy. Kopce rozplývajúce sa v šedomodrastom opare pôsobili až neskutočne, svojou snovou krásou lákali pohľad aj srdce.
„Ach, je to čarokrásne, je to skutočne čarokrásne“ povedala tichučko víla vážka. „Láka to vzlietnuť do diaľky, vzlietnuť, alebo kráčať k tým vzdialeným horizontom slnkom prežiareným lesom.“
Ticho stála na úbočí, dívala sa so zasneným úsmevom do diaľky dlho, dlho.
„Len tak ísť, stále dopredu ísť. Slnko je veľký čarodejník, skrášli svet, rozžiari čosi v našej duši“ povedala a na tvári jej zažiaril úsmev.
Potom ticho dodala: „Hej, sú dni, keď hovoríme o slnku… Hm, čo všetko o ňom povieme?“
Elena Predná Hora, 17.10.2017
P. S.: Áno, fotografie sú moje.
31.03.2025
Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem. I ešte niečo naviac prezradím. Mám rada silné príbehy, možno i vy. Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky. No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého [...]
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
Celá debata | RSS tejto debaty