otvorene

Je to veľký rozdiel – žiť v kráľovstve, a žiť v nejakej krajine, spravovanej vládou. Presnejšie, mal by byť. A tak si dnes spoločne položme zákernú otázku – a naozaj ten rozdiel je?

A hej, páči sa mi, že prezident chce v zastúpení sudov Ústavného súdu SR mať len elitu, morálne silných, čestných odborníkov. No tak, niečo už o mne viete, tak hádajte o čom k tejto ušľachtilej myšlienke pohovorím…

V dnešnom blogu o prezidentovej voľbe – a pravdaže, aj o voľbe nás všetkých…

Môže prezident voliť?

Nuž, aj jeho predchádzajúce rozhodnutia o nevýbere z kandidátov boli zlé.

Pre Ústavný súd SR, lebo môže dôjsť ku jeho znefunkčneniu.

Pre súdnictvo samotné. Prilial tým olej do ohňa nedôvery verejnosti. Pravdu povedzte, nezablikal i vo vás plamienok zhrozenia, čože za lumpov to máme medzi sudcami, keď z toľkých nedokáže chudák čestný prezident vybrať ani dvoch dostatočne spoľahlivých?

Pre nás všetkých. Veď sú to sudcovia, tí všetci neúspešní kandidáti – no ako im potom môžeme čo len trochu veriť, ak neboli dosť dobrí Kiskovi?

Niekedy je to tak…

Vodu káže, víno pije. Či to o tej smietke a brvne, to tiež určite poznáte… Dodám teraz k tomu zopár slov.

Voľba prezidenta…

Kiska si mohol zvoliť už v roku 2014, krátko po jeho nástupe do funkcie prezidenta – v situácii, kedy mal vymenovať sudcov Ústavného súdu SR. A potom aj v roku 2015, kedy dostal na výber ďalších dvoch kandidátov.

Pripadalo mi už vtedy hodne ironické, že o morálnej neprijateľnosti kandidátov na sudcov Ústavného súdu nám káže človek, ktorý

• bol jeho vlastným spoločníkom z Dobrého anjela označený ako človek s nečestnými úmyslami a vypočítavým, účelovým konaním,
• spoluvlastnícky založil a prevádzkoval viacero splátkových, a dokonca aj nebankových spoločností, ktoré podľa verdiktov súdov porušovali zákony. V súčasnosti je vo vedení nebankovky jeho brat.

Už to by pre mňa samú bolo dosť na „Navždy a Ďaleko“.

Našlo by ale aj kadečo ďalšie, čo vypovedá o jeho osobnosti.  Nedávno som v mojom blogu písala, ako sa prezident osobne vyjadril, že hádzal do koša žiadosti uchádzačov o zamestnanie bez prečítania len preto, že vyštudovali niektoré z jeho pohľadu nekvalitné vysoké školy. Nepripadá vám to ako predsudky – nedať človeku šancu sa ukázať, aký naozaj je? Páčilo by sa vám také jeho správanie, ak by tí uchádzači boli vaše deti?

Na adresu prezidenta tvrdo dodávam, že aj my sme mu dali šancu – napriek tej spomenutej minulosti – nuž, a ukázal sa.

Čas plynie – a v jeho priebehu kadečo pribudlo. A tak dnes o výbere sudcov Ústavného súdu SR má rozhodovať človek, ktorý

• • je zapletený v kauze podvodu s pozemkami pod Tatrami,
  • bolo u neho zistené pochybenie na daniach, krátenie dane z príjmu,

• napriek vlastným mediálnym vyhláseniam neodškodnil obete svojho „podnikania“ – ako o tom píše článok redaktora Tomu z 19.6.2017 v denníku Pravda Kisku dobiehajú praktiky jeho bývalých nebankoviek.

Ani toto vám, ľudia, nestačí?

Nuž, dobre, tak dodám cynicky, že niekedy aj voľba „menšieho z dvoch ziel“ ukáže, že i to menšie je priveľké…

Pochybné firmy…

Nuž, ešte stále ich na Slovensku máme. I v súčasnej dobe je podľa mňa ich podnikanie hora špinavostí.

Neberú do úvahy reálny príjem i záväzky klienta – a poskytujú financie ľuďom i zjavne bez preukázania vlastného stabilného či dostatočného príjmu, aj zohľadnenia záväzkov ich klienta. De facto okrádajú rodiny týchto ľudí.

A keďže podľa vlastného medializovaného vyjadrenia pán Kiska (ešte v časoch kandidátstva na prezidenta) pokladal vtedy (a snáď teda aj dnes)  za úžeru „poskytovanie pôžičiek ľuďom, u ktorých si spoločnosť nezisťuje, či ju budú schopní splácať“ – budeme hovoriť o úžere.

Viem – a pravdaže aj poviem o tom viac, pán prezident sa na tú chvíľu môže tešiť.

Sme republika, alebo kráľovstvo?

Túto otázku som položila v nadpise blogu. A je svojim spôsobom bezpredmetná. Lebo ani v kráľovstve kráľ nevládne už dnes neobmedzene – a musí rešpektovať zákony. Rozhodnutie Ústavného súdu SR ho postavilo pred jednoznačnú nutnosť voľby – buď bude akceptovať najvyšší orgán súdnej moci v SR, alebo nech sa ide hrať na kráľa, ktorý vládne neobmedzene a nič ani nikoho nerešpektuje, radšej domov, so svojimi deťmi. Sú ešte podaktoré z nich malé, môžu sa im tieto hry páčiť, nám už nie.

Na základe zle nastavenej slovenskej legislatívy je taká povinnosť údajne od prezidenta nevynútiteľná.

V právnom štáte prezident musí akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu SR, inak ho podľa môjho názoru nemusíme rešpektovať ani my ostatní. Ani Ústavný súd SR a jeho nálezy, ktoré sa nám nehodia, a ani prezidenta.

Harabín má pravdu, zasa raz… 

Ešte v roku 2016 poukázal na skutočnosť, že prezident by mal podľa svojho vlastného vyhlásenia z 29. apríla 2015 odvolávať všetkých sudcov nad 65 rokov z funkcie. A podotkol, že v júli 2016 dovršuje tento vek predsedníčka Najvyššieho súdu SR JUDr. Švecová. Tá pani je tam dodnes.

Zaujímavý článoček k téme uverejnili 4. augusta 2016 Hlavné správy, v článku Harabín: Švecová kryje päť právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu, ktoré konštatovali, že firmy prezidenta Kisku zbohatli cez úžernícke úroky na slovenských občanoch.

Pán Harabín v článku spomína aj mená konkrétnych sudkýň, ktoré „robia česť“ slovenskej justícii, aj vďaka ich v článku konkretizovanému prínosu sa jej dôveryhodnosť blíži pomaly a isto  k nule.

Zamýšľa sa napríklad nad tým, prečo nebola stíhaná sudkyňa Ďurišová za to, že robila „poradcu prezidentovi“, keďže žiadnej výkonnej moci sudca radiť nesmie. A rovnako dodáva, že aj v jej prípade prezident porušil svoje vlastné vyhlásenie, vzhľadom ku jej veku a zotrvávaniu vo funkcii… Nuž, je tam toho ešte ďaleko, ďaleko viac – ak chcete, tam to celé nájdete.

V živote vždy môžeme voliť z aspoň dvoch možností…

Je to tak, to my si volíme podľa toho, akí sme. Tak isto je to s tými druhými. Aj ich voľby prezrádzajú rovnako veľa – a niekedy si uvedomíme, že sú to veci pre nás samých hlboko neprijateľné. Ak sa k nám nesprávajú čestne, v takej chvíli sa treba jednoznačne otočiť a definitívne odísť. Aj v prípade, že ide o spriaznenú dušu (i keď tam odchádzame v troch krokoch). A tiež v prípade, že ide o prezidenta.

Záverom…

Nie Kiska, ale my by sme sa mali teraz rozhodovať, čo spravíme.

Je čas, aby sa prezident vzdal funkcie.

Elena   Blava, 8.12.2017