Nuž, toto rozhodne nebude o možných kandidátoch na ministra vnútra. Dokonca ani o ideálnych kandidátoch na premiérske kreslo (žeby ja? Nie, žartujem, nemám také ambície, netúžila som nikdy po politických funkciách). Nebude to totiž o žiadnej politike, môj dnešný blog je len taká jednoduchá pokojná výpoveď o svete.
Takže o svete, a o nejakej zaujímavej knihe. Ach, takej nenáhodnej, ako vždy…
Sobotňajší večer…
V tichu večera a pri svetle nočnej lampy sa slová mäkko ukladajú do viet.
Dosadajú na papier ako únava na viečka. Jasné, upísane z mojej nočnej práce, ktorú som dnes robila celý deň (ráno pred siedmou som spravila obed i čokoládový koláč s čiernym hroznom – a potom skutočne celý deň som písala) – ale držím termíny, a jednu z tých prác dnes skoro končím, takže sa teším. Nesťažujem sa na moje nočné písačky, hoci v sezóne som upísaná (i pred chvíľou mi prišla ponuka na dve práce – kebyže chcem, no dobre – priznám, jednu som ešte vzala). Ale len vďaka mojej nočnej práci môžem teraz chodiť na výcvik k Vojtovi do Prahy, a vlastnými silami dlhodobo aj uživiť svoje deti
Svet…
Niekedy s nami svet zvláštne rezonuje. A možno rezonuje stále, len sme niekedy vnímavejší? Tak či onak, ja práve teraz cítim jeho upokojujúce objatie. A viem aj presne prečo, som ako ostriež z tej predvčerajšej koincidencie v závere blogu Deň plný slnka 11. – čo mi to chce povedať? Cítim, že mi to niečo chce povedať. Nie som netrpezlivá, len čakám, kedy sa mi pochopenie toho vynorí.
A s tou knihou…
Z mojej neprečítanej kôpky kníh niečo otvorme. No dobre, kniha s veľavravným názvom Život není náhoda od Hala Urbana. Tak s a na ňu spoločne pozrime.
„Musíme robiť rozhodnutia, ktoré nám umožnia rozvinúť najhlbšie skryté možnosti nášho skutočného ja“. Merton
Hm, nebudem vám klamať – neviem ako vám, ale mne tento výrok hovorí veľa, viem presne . čo mi chce povedať. Postrkáva ma kamsi dopredu. Je to zvláštne ako sa vinie niť nášho osudu.
A tak si v nej zalistujeme – ja rovnako ako vy po prvý raz, tak som naozaj zvedavá, čo z toho vyjde. No – začína naozaj pekne „najúžasnejšia moc, ktorú človek má, je moc robiť voľby“. A tiež hovorí, že „keď sa naučíme robiť správne rozhodnutia, je dôsledkom múdrosť“.
Je to podľa mňa pravda, naše voľby ovplyvnia veľmi veľa v našom živote, mali by sme preto voliť s rozvahou a srdcom, intuitívne. Niekedy tápeme v živote od chyby ku chybe, to je ale rozhodne príliš komplikované životné učenie. Až keď pochopíme hlas svojej intuície, volíme múdro a vo svoj prospech, začíname ísť rovnou cestou k cieľu. Tým je podľa mňa to rozvíjanie tých najhlbších skrytých možností nášho skutočného ja – presne ako to hovorí ten úvodný citát.
Kniha hovorí ďalej o pokore – tú pokladám za cennú životnú hodnotu. Popisuje 4 veci, ktoré pokorní ľudia nerobia a 4 veci, ktoré robia dôsledne. Ach, áno, je tu aj môj obľúbený citát od Barrieho, že „život je dlhá lekcia pokory“. Ďalej kniha popisuje aj trpezlivosť, dávanie, empatiu a celý rad ďalších pojmov – už sa teším keď si ju raz v pokoji pomaly a dôkladne prečítam.
Dám ešte poslednú oblasť – múdrosť. Kniha hovorí o 4 mýtoch vo vzťahu ku múdrosti, že prichádza s vekom, s inteligenciou, vzdelaním a skúsenosťou. Skúsenosť je len materiál na premýšľanie, a neprináša automaticky múdrosť.
A v závere kniha hovorí, že jedna z najlepších volieb, ktoré môžeme spraviť v živote, je „nechať sa viesť Duchom…“ Mať takú silnú dôveru v Osud či Boha, že ak nám niečo prinesie do života, potom to máme prijať s úctou a láskou, lebo nič lepšie by sme si pre seba nedokázali zvoliť.
No tak teraz som skutočne zvedavá, čo mi to chce doniesť…
Záverom…
Dáme ešte jednu náhodne nenáhodne otvorenú myšlienku z tej knihy?
„Nikdy nie je neskoro byť tým, čím ste mohli byť“. Elliotová
No, a sme pri úvodnom citáte od Mertona – „najhlbšie skryté možnosti nášho skutočného ja“,,,
Hm, hm, hm – rozhodne zaujímavá kniha. A ja teraz svoj potenciál uplatním pri písaní , nech mi mojej nočnej práce odbudne….
Pekný večer vám prajem…
Elena Predná Hora, 10.3.2018
Celá debata | RSS tejto debaty