otvorene

Dnes pokračujem v úvahe o „Kiskových“ pozemkoch – presnejšie, o pozemkoch popradského zubára pána Franca. Aj o morálke slovenskej spoločnosti, hlavne o tej…

Kauza „prezident“…

Kauza Kiskove pozemky sa objavila i včera v denníku Pravda s informáciou o nových dôkazoch. Pozorne som noviny čítala pri tom mojom nekonečnom cestovaní domov. Nič nové som tam nenašla, čo by som nevedela – asi som dobre informovaná, lebo naozaj si dávam pozor, aby som v mojom blogu neobvinila kohokoľvek neprávom. Keď som písala o tejto kauze naposledy (v blogu Kam kráča táto spoločnosť 1. – Mohol to byť veľký príbeh), zaujala ma myšlienka diskutéra, že „majiteľ pozemku nie je preukázateľne poškodený, kým o tom právoplatne nerozhodne súd“.

Omyl, právoplatný a pôvodný majiteľ pozemku pán Franc preukázateľne poškodený je. Pozemok získal od svojho otca zdedením, rodina vlastnila pozemok od roku 1949, bol im zoštátnený. V roku 1996 bola spísaná dohoda v vydaní nehnuteľnosti.

Je vyšetrovaný trestný čin podvodu – a prebieha aj civilný súd, ktorý by mal bezodkladne rozhodnúť o prinavrátení a prepise pozemkov na pána Franca. Nie je zatiaľ právoplatne pomenovaný páchateľ, ani potrestaný, pravdaže. V minulom týždni malo byť pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť prezidenta preložené.

Byť človekom s takýmto podozrením na krku ja osobne pokladám za neúnosné…

Ako prezident by som sa snažila očistiť svoje meno dvojnásobne – preto by som na jeho mieste urobila maximum pre urýchlené doriešenie prípadu.

Kebyže som sudca, tak od chvíle požiadania o vydanie pozemkov až do ich vrátenia, by som priznala pánovi Francovi aj úroky za neoprávnené používanie týchto pozemkov.

Prečo NAKA – a hlavne AKO?

V Pravde sa minulý týždeň objavil článoček, že všetky tie „prípady pána prezidenta“ bude preverovať NAKA (teda nielen pozemky, ale aj dane a výdavky na kampaň – ach, pravdaže, preto som vyššie napísala „kauza prezident“ a nie „kauza pozemky“). Je namieste otázka, či sa tak deje kvôli komplexnému a zásadnému riešeniu veci, alebo preto, aby nevideli do veci bežní policajti a vec má skončiť obvyklým slovenským „skutok sa nestal“. Veľmi rýchlo sa ukáže, či je záujem pomenovať otvorene problém.

Prečo nekonalo Ministerstvo financií SR?

Pozornosť si vyžaduje, že pri podozrení na porušenie limitu na prezidentskú kampaň nekonali kompetentní. Ministerstvo financií nedalo podnet orgánom činným v trestnom konaní preveriť záležitosť. Myslím, že v takejto závažnej kauze bolo nutné bezodkladne veci preveriť, aby sa vylúčilo akékoľvek podozrenie – a za nečinnosť vo veci by mali byť kompetentní potrestaní.

Veríte na rozprávky?

Ach, tá moja bohatá fantázia.

Rozprávky často začínajú v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Na Slovensku najnovšia rozprávka začína „kde bola, tam bola, bola raz na mojom pozemku cudzia tabuľa. Ani som si ju nevšimol pri tej mojej 16 rokov trvajúcej dobromyseľnej nepretržitej držbe pozemku…“

Ako prípad rýchlo vyriešime…

Možno by sme mali spraviť zbierku, tých 1800 eur určite dáme dokopy – aby pán prezident nebol poškodený v tejto kauze – a dostal sumu, ktorú za pozemok podľa oficiálnych údajov zaplatil.

No a skutočne rýchlo prípad vyriešime, ak sa prezident Kiska vyjadrí ku tej tabuli s menom majiteľa pána Franca, ktorá na pozemku údajne bola aj niekoľko rokov po „dobromyseľnom vydržaní“ pánom Kiskom. Ako je možné, že ju pri tom vydržiavaní pozemku nikdy nevidel. A pravdaže aj, kto ju z jeho pozemku odstránil.

Ako občan SR by som to od neho chcela verejne počuť. Verím, že nie sama. A to čím skôr. Lebo je pre mňa neprijateľné mať ako zástupcu na čele štátu človeka, ktorý nebude mať čisté ruky.

Záverom…

Ach, čo na toto povedať tak, aby ma nestíhali skôr ako vinníkov kauzy?

Nuž, ak niečo nie je kubánsky pomaranč, tak to skrátka nie je kubánsky pomaranč. A je zbytočné čakať, že sa to ním stane…

(termín „kubánsky pomaranč“ som uviedla v mojom dnešnom rannom blogu Kvapky dúhy 2., aj s vysvetlením významu.  A budem toto prirovnanie používať častejšie, páči sa mi).

Elena  Predná Hora, 8.4.2018