otvorene

Množstvo odtieňov má červená. Rovnako ako predstava lásky. Dnes o červenej farbe a kadečom, čo s ňou súvisí.

Červená kvapka…

Ako melón. Ako granátové jablko. Ako maliny, jahody a ríbezle – zvláštne, že si vybavujem jasnejšie ich chuť a vôňu ako farbu. Malinový sirup, sladko rozvoniavajúci v horúcom čaji. Koláč s ríbezľami a zapečeným bielkovým snehom navrchu. Aj chlieb s maslom, jahodovým džemom a nahrubo strúhaným jablkom – moje obľúbené jedlo z detstva.

Mám rada červenú v purpurovom odtieni, moc sa mi páči jej kombinácia so zelenou – pripomína mi život. V rôznych odtieňoch som purpurovú a bordovú mala aj na oblečení, naozaj veľa. Sem tam aj sýtu červenú.

Červená je aj ako krv. Životne dôležitá, dokáže zachraňovať životy. No ja pri tomto jej význame mám pred očami, ako veľa sa jej prelialo v dejinách sveta.

Červená ako láska…

Podľa mňa najväčšia sila vo vesmíre.

Najsilnejšia a trvalá je láska rodiča k dieťaťu a dieťaťa k rodičovi. Je to puto, ktoré nezmaže čas. Tá partnerská láska nebýva niekedy taká pevná a občas sa úplne vytráca – možno preto, že  nedokážeme včas rozlíšiť jej (ne)pravosť pri vzniku vzťahu. Láskou nazývame kadečo – obdiv, túžbu po dobrodružstve či po sexe, povrchnú zamilovanosť, patologickú závislosť, aj ozajstnú lásku. Tomu zodpovedajú podľa mňa aj odtiene červenej – od jasnej, oranžovočervenej, ku krikľavej a signálne červenej, cez sýto červenú farbu ruží, až ku temnej bordovo červenej. Tá pre mňa symbolizuje pravú lásku, hlbokú a čistú.

Som si istá, že každý z nás má niekoho, kto k nám pasuje presne a jedinečne ako zámok a kľúč. Či ako „talířek a hrníček“, ak ste pozerali Saxanu…  Preto nám rozumie tak ako nikto iný. Je to vzťah hlboko podporujúci a rozvíjajúci, preto je prirodzené, ak toho pravého partnera nájsť túžime (to, že ho nenájdeme hľadaním, ale vlastným rastom som už kedysi spomenula).

A tiež som si istá, že ak niekoho skutočne milujeme, nikdy mu vedome neublížime, nezraňujeme ho cielene. A človek, ktorý nás naozaj miluje, nám nikdy vedome neublíži. Áno, hranica pravej lásky začína i končí podľa mňa práve tam. Ak vám niekto vedome ublíži, o žiadnu lásku sa nejedná. Ak sa vo vzťahu objavia nadávky a ponižovanie, neznamená to, že vzťah úplne končí – znamená to však, že končí zdravý vzťah. Ale môže pokračovať trápenie v ničivom vzťahu – presne v štýle knihy Nenávidím ťa, neopúšťaj ma. Knižka je to múdra, hovorí o hraničných poruchách osobnosti. Taký typ ľudí má potrebu trvale dramatických, ničivých vzťahov. Sprevádzajú ich životom prudké výkyvy nálad, sebapoškodzujúce správanie (napríklad závislosť na návykových látkach, sexe, bezohľadná jazda, drobné krádeže), aj vyhrážky samovraždou, sebaubližovanie. A zúfalá snaha vyhnúť sa opusteniu za akúkoľvek cenu, nedokážu nechať minulosť za sebou. Dlhšie obdobie spokojnosti je týmto ľuďom cudzie. Je zúfalé ich liečiť, a ešte zúfalejšie s nimi žiť. V jednej chvíli to pochopíme, a z nezdravého vzťahu odchádzame, ak sme dostatočne zdraví a silní. Inak ako zámok a kľúč pokračujeme v patologickom ničení sa spolu s nimi.

Záverom…

Červená je mnohovýznamová farba – zahŕňa širokú škálu dobra i zla.

Zato pravá láska je jednoznačná – praje len dobro. Je ako náramok, chrániaci pred urieknutím. Aj ten je červený, však? Niekto si povie, že taký náramok proti urieknutiu je totálna hlúposť – ibaže ak ho máte, cítite sa omnoho silnejší…

Elena    Predná Hora, 15.4.2018