otvorene

Zvláštnu moc má chuť peňazí, striebornú sieť na lov snov…

Jasné, stará Žbirkova pesnička. A aká pravdivá, božemôj, aká pravdivá. Pre niektorých sú peniaze alfou aj omegou, sú pre ne ochotní robiť čokoľvek, aj zabíjať bezbranné deti.

Dnes o tom kruto hovorím. Že prečo? Lebo Alfie…

Zomieranie v priamom prenose – Alfie Evans…

Áno, plním sľub zo včerajšieho večera na fb Obete zdravotníkov. Môj ranný pražský výkop za Alfieho.

Malý Alfie trpí záhadnou diagnózou, ktorú lekári nepoznajú. Ale zato najlepšie vedia, čo s dieťaťom treba spraviť. Odpojili ho od prístrojov, no ich predpoveď, že dieťa potom zomrie, sa nepotvrdila.  Tak sa rozhodli nechať ho zomrieť hladom a smädom.  Nemocnica Alder Hay mu už nechce poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť. Ale odmietli dieťa vydať do Talianska, kde ho chceli liečiť, dali mu občianstvo, aby ho mohli previezť a chceli uhradiť všetky náklady s tým spojené.

Zvláštny postoj nemocnice vysvetľujú niektoré zdroje tým, že vraj po dovŕšení druhého roku života by rodičia mohli požiadať o prešetrenie starostlivosti a odškodnenie. A je podozrenie, že Alfieho zdravotné problémy súvisia s následkami očkovania. Alfie dovŕši dva roky o dva týždne, žeby preto tá snaha lekárov ho pripraviť o život?

A možno by vyšlo najavo kadečo, lebo samotní rodičia opakovane počas liečby dieťaťa uvádzali údaje o starostlivosti zjavne zlej. Ako inak možno nazvať nevysvetliteľné popáleniny, škvrny od krvi, plesnivé hadičky, či premočené plienky kvôli nedostatočnému prezliekaniu dieťaťa?

Iné zdroje hovoria, že počas hospitalizácie mohlo na dieťati prebiehať testovanie bez rodičovského súhlasu. Ide o obrovské granty, ako inak. Ak nad dieťaťom nemocnica získa patronát, už nemôžu rodičia odmietnuť liečbu, meniť lekára. Navyše mnohé výskumy vyžadujú autopsiu orgánov pre laboratórne analýzy.

Zdá sa vám toto v poriadku?

Právo kázať o morálke má ten, kto má sám morálne hranice…

A nemocnica Alder Hey taký príklad žiarivej morálky rozhodne nie je. V minulých rokoch preukázane odoberali orgány a tkanivá deťom bez súhlasu rodičov. Aké právo majú oni kázať o morálke, či rozhodovať o čomkoľvek živote?

Myslím, že aj v našom zdravotníctve je nutné zmeniť predpokladaný darcovský súhlas na predpokladaný nesúhlas. Zjednoťme svoje sily, ľudia, a žiadajme o to tento štát.

Kto chce, môže sa stať darcom. Ale nech nim nie je nikto veci neznalý, či nesúhlasiaci len preto, že nedal písomný nesúhlas počas života. Vedeli ste o tom, že ak počas života registru nepošlete notársky overený nesúhlas s darcovstvom, ste braní ako darcovia?

Aj v slovenských nemocniciach sú medzi lekármi tzv. „vyhľadávači darcov“, ktorí sú za „nájdenie darcov“ dokonca odmeňovaní. V mojom blogu som o tejto téme písala viackrát. Nájdete údaje napríklad v blogu Ako vás môžu v nemocnici vykostiť...

Nikdy ste zrejme neboli v situácii človeka, ktorému lekári chceli odpojiť dieťa od prístrojov…

Ja hej. Moje dieťa odpojili od prístrojov v banskobystrickej nemocnici napriek môjmu nesúhlasu. Nemala som možnosť skonzultovať ich posúdenie stavu Maroška s názorom odborníka iného zariadenia, nedali mi na to ani pár dní.

A preto rozumiem, ako sa cítia Alfieho rodičia. Museli sa bezmocne dívať, ako ich dieťa trpí hladom a smädom. Nemocnicu strážia policajti, aby si rodiča neodniesli dieťa domov. Kňaz, ktorý im poskytoval duchovnú podporu, bol údajne z nemocnice vyhnaný, či odvolaný arcibiskupom – v tomto bode sa zdroje líšia. Je podozrenie, že list, ktorý uverejnili a odmlčali sa, napísali pod nátlakom.

Spomínate si na prípad spred troch rokov, kedy museli rodičia z londýnskej nemocnice uniesť svoje dieťa, ktorému lekári nedávali žiadnu šancu. V Prahe potom chlapčeka vyliečili, práve nastupuje do školy.

Ľudia, uvedomujete si, že je najvyšší čas začať v spoločnosti otvorenú diskusiu o našich ľudských a rodičovských právach?

Nestihla som dopísať a nahodiť blog ráno, no teraz večer po skončení výcviku čítam na fb správu, že malý Alfie už nežije.

Mne stačí zbierka nežných slov, na každé mám lesklý rým…

A tie najnežnejšie slová by som v tejto chvíli chcela adresovať mŕtvemu Alfiemu, ktorého zrejme utýrali na smrť „odborníci profesie, založenej na vysokej etike“.

A aj jeho rodičom. Vedeli ste, že sa snažili celú predvčerajšiu noc dýchať synovi z úst do úst? Dokážete si predstaviť, že by ste boli na ich mieste?

Príbeh malého Alfieho zdvihol  obrovskú vlnu solidarity.

A vyvoláva mnoho otázok. Pýtajme sa zodpovedných – ako je to u nás s „vedeckými“ štúdiami? Je možné ich robiť na deťoch bez písomného informovaného súhlasu rodičov?

Nedajme sa umlčať.

Príbeh, ktorý treba dorozprávať…

Nie, nie, nie.

Nie je v poriadku nechať kohokoľvek zomierať hladom a smädom. Je to podľa mňa ďaleko za akoukoľvek hranicou ľudskosti, aj za akoukoľvek hranicou lekárskej etiky.

Myslím, že lekári prekročili akúkoľvek únosnú a tolerovateľnú hranicu.

A otvorene preto adresujem moje prehlásenie lekárom…

Kým v minulosti slovo lekár sa spájalo s vysokým statusom, boli to učení a úctyhodní ľudia, dnes sa stáva toto slovo symbolom čohosi iného. Úctu možno mať voči tým, ktorí sú úcty hodní.

Hej, lekári, kam smerujete svoj obraz v očiach ľudí?

Čo sa to z podaktorých z vás stalo?

Uvedomujete si, že keby podaktorých z vás videl Hippokrates, odpľul by si? Alebo by rovno napľul do tvárí vám…

Elena Praha, 28.4.2018