Myslíte si, že existuje láska naveky?
Môžete si pod tým „naveky“ predstaviť kadečo – láska do smrti jedného či oboch partnerov, či láska cez hranicu času u tých, ktorí sa sprevádzajú životmi. Je to na vás, ako to dokážete vnímať.
Či si ja myslím, že taká láska existuje? Nemyslím si to, viem to. A dnes vám o tom poviem viac.
Nebudem polemizovať o životoch, ktorými prechádzame…
Kto o tom niečo vie, vie, kto nie, zrejme vedieť nemá. Putujeme nimi, stretávame opakovane niektorých ľudí. Najvzácnejšie a najsilnejšie stretnutia sú stretnutia partnerov jednej duše – „polovíc duše“, vzťahy prvej lásky. Putujú časom stále v tých istých roliach, prepojené životným poslaním. Neubližujú si, pokiaľ by ublížili jeden druhému, bolí ich to, pretože zranili i sami seba. Existuje celý rad osudových vzťahov – karmické, aj bežné partnerské. Ako ich rozpoznať? Napíšem vám o tom viac v záverečnom blogu jedenástky Tou cestou, ktorou si šiel.
Poviem vám, sú ľudia, ktorí sa ani putovaním životmi až tak veľmi nemenia. Niekedy chválabohu, inokedy škoda. Neposudzujem, len si uvedomujem hlbokú pravdivosť poznania, ako nás posúva ďalej len pokora voči veciam vyšším ako sme sami, ich úprimné vnútorné prijatie. Ak „bojujeme proti osudu“, oklamali sme v skutočnosti len sami seba, akurát nás to vráti o level nižšie.
Ten, kto mi chýba…
Maroško, môj synček, moja láska. Viem, je slobodný, a stojí v tejto chvíli pri mne lebo, no lebo, to vám vysvetľovať nebudem… Ale i tak mi tu a teraz chýba, chýba mi moc pre tento život.
Mám na neho krásnesmutnú spomienku z indiánskych čias. Neviem, či stáva sa to niekomu z vás, či to poznáte. Ja také okamihy poznania jednoducho mám, vynárajú sa mi časti spomienok s niektorými ľuďmi. Ak sa ma spýtate, ako to robím, že sa mi vynárajú niektoré spomienky z dávnych čias, neviem na to odpovedať – jednoducho prichádzajú…
Záverom…
Hm, prezradím vám ako spoznáte „tých svojich ľudí“?
Tak dobre.
Duše, ktoré poznáme, spoznáme – podľa pohľadu. Keď ich stretnete v tomto živote po prvý raz, cítite to neviditeľné puto. Nenadarmo sa hovorí, že oči sú oknom do duše.
Nuž, tak.
Elena Predná Hora, 18.7.2018
P.S.: Spomienky sú pre mňa ako táto hudba
Celá debata | RSS tejto debaty