Človek si málokedy naplno uvedomuje, ako dramaticky sa môže život zmeniť v okamihu – koľko bolesti a trápenia sa môže náhle v našom živote objaviť. A málokto si uvedomuje i to, že 11 000 ľudí ročne, ktorí podľa medzinárodných štatistík zomierajú na Slovensku, hoci by mohli žiť pri poskytnutí kvalitnej zdravotnej starostlivosti, môžu byť aj ich blízki.
Ako citoval z jedného listu nedávno Adrián v Infovojne v úvode relácie (https://www.youtube.com/watch?v=bISOfJv Hg5s), v ktorej sme hovorili o situácii matiek detí mŕtvych vinou lekárov – tých 11 000 ľudí, to je väčšia dedina, alebo menšie mestečko, ktoré nám vymrie každoročne kvôli nekvalite zdravotnej starostlivosti. A pritom obete pochybení lekárov na ceste za spravodlivosťou stále v tomto štáte ťahajú za kratší koniec – nemajú priznaný status slabšej strany sporu, sú vystavené sekundárnej traumatizácii a systémovému týraniu, nesú dopady činu páchateľa namiesto neho samotného.
Pribúda ľudí, ktorí sa pridávajú k Otvorenému listu. Pridali sa viacerí, dnes vám osvetlím príbeh jednej z nich – pani Márie a jej mamy.
Pani Mária mi napísala:
V skratke Vám napíšem, čo sa stalo mojej mame. 15.8. 2018 bola v žilinskej nemocnici na operácii pankreasu, celá operácia prebiehala bez komplikácií, až na záver moja mama spadla z operačného stola. Doktor nám tvrdil, že bola priviazaná cez nohy pásom a vraj boli pri nej 3 ľudia, o čom ja pochybujem, lebo keby boli pri nej 3 ľudia, tak aspoň 1 ju určite dochytí a mama by nespadla. Tento pád mal pre mamu fatálny dôsledok. Ochrnula a je úplne imobilná, je odkázaná na 24h starostlivosť. Žilinská nemocnica to ani nepopiera.
Po mojom statuse na facebooku prišla TV JOJ, natočili o mame reportáž
a Novy čas napísal článok v novinách
Život sa nám náhle zmení…
Nuž, nie je jednoduché byť onkologickou pacientkou v situácii, že ste ochrnutí. A nie je jednoduché sa starať o malé dieťa, mať prácu a pritom zrazu aj starostlivosť o závažne chorú mamu, navyše imobilnú. Život samotnej mamy pani Márie, ale aj celej jej rodiny, sa dramaticky zmenil. Našťastie je v tejto situácii ešte nádej, že môže dôjsť ku zlepšeniu zdravotného stavu, lebo ide len o opuch miechy.
Nemocnica zareagovala tak, že sama uverejnila článok Nemocnica nie je čiernou dierou.. V ňom uvádzajú, že
vzhľadom na masívnu šikanu našich zdravotníkov a nemocnice na sociálnych sieťach uvádzame naše stanovisko k medializovanému prípadu pacientky po páde z operačného stola. Úprimne nás mrzí celá situácia, ktorá sa stala pacientke v auguste tohto roka, kedy došlo na oddelení chirurgie po náročnej operácii k pádu z operačného stola. Udalosť zasiahla nielen pacientku a jej rodinu, ale tiež celú našu nemocnicu. Okamžite po nehode sme informovali rodinu, poskytli im všetky dôležité informácie, priblížili ďalší postup a potrebnú liečbu a ospravedlnili sa. Primár daného oddelenia bol s pacientkou i rodinou v kontakte, informoval sa o jej zdravotnom stave aj počas víkendov a prípadu sa individuálne venovalo tiež vedenie nemocnice. Išlo o veľmi vážnu a citlivú situáciu, preto sme urobili maximum, čo bolo v našich silách, aby sme pacientke pomohli. Samozrejme, samotnú nehodu tým už nezvrátime, no naším hlavným cieľom bolo čo najviac zmierniť následky.
K celej situácii sme sa postavili čelom, v našom úmysle nebolo nič zatĺkať ani zatajovať, celé dva mesiace sme s pacientkou i rodinou komunikovali a poskytli im zdravotnú starostlivosť na najvyššej úrovni bez toho, aby nás k tomu nútil tlak novinárov či príbuzných.
Nemocnica v Žiline sa zachovala čestne
– z môjho pohľadu naozaj oceňujem, že
nemocnica v Žiline si priznala chybu – ako jediná z tých všetkých slovenských nemocníc, ktoré spôsobili pochybenia so závažnými následkami, aj smrťou pacientom.
A ako nemocnica uvádza – snaží sa pomáhať rodine v tejto situácii – píšu, že v priebehu dvoch mesiacov boli rodine i pacientke neustále k dispozícii, poskytli jej potrebné vyšetrenia, terapie a vytvorili vhodné podmienky na jej uzdravenie, ponúkli aj pomoc rodine formou ďalšej hospitalizácie ich mamy na oddelení fyziatrie, balneológie a rehabilitácie, kde budú s pacientkou zdravotníci ďalej cvičiť, keďže jej diagnóza nie je nezvratná.
Je pravdou, že sa môže v nemocnici stať pochybenie, to nedokážeme nikdy úplne vylúčiť – no je potrebné o pochybení otvorene hovoriť, zaviesť systém informovania o chybe pre všetky nemocnice – aby sa tejto chybe v budúcnosti vyhla nielen jedna nemocnica, ale všetky.
Práve čestný a zodpovedný prístup v prípade pochybenia zo strany nemocnice ku obeti pochybenia je naozaj potrebné zaviesť v slovenských nemocniciach ako postup štandardný. K tomu by sa mali jasne postaviť všetky profesijné združenia zdravotníkov.
Zatiaľ je nemocnica v Žiline v tomto smere svetlou výnimkou.
Alebo ani nie?
Celá pravda…
Pani Mária sa pridala ku Otvorenému listu premiérovi SR. Možno si poviete, čo pani Mária vlastne ešte chce? Snaží sa to pomenovať vo svojom liste.
Mlčanlivosť, tolerancia, ústretovosť, nevedomosť, trápenie, bolesť, strach, beznádej, zúfalstvo, pomoc, PRAVDA…. Status Žilinskej nemocnice zverejnený na sociálnej sieti “Nemocnica nie je čiernou dierou“ je snahou ŽN bagatelizovať tragickú udalosť v našej rodine a zakryť katastrofálne zlyhanie svojich zamestnancov nepredstieranou samochválou.
Čo by sme získali tým, keby sme ako tvrdia “nehovorili celú pravdu?“ Čo môžeme stratiť, keď žijeme v denno-dennom strachu o stratu našej milovanej mamy? V zmysle Európskej Charty práv pacientov hrubo porušili právo pacienta na bezpečnosť, právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti, aj právo pacienta podávať sťažnosti. Je alarmujúce, že si svojvoľným výkladom preložili toto právo ako „klamstvo“, „osočovanie“, „zavádzanie“, „pranierovanie“, atď, atď… Namiesto slov ospravedlnenia, kajania, ľútosti len pokrytecky „chápu“ našu situáciu a „stavajú sa jej čelom…?“ Koho konkrétne šikanujeme svojím súkromným statusom na FB profile? Úprimne zasiahol pád z operačného stola nemocnicu už v auguste – alebo až 6.9.2018 po našej návšteve pána riaditeľa?! O páde nás informovali okamžite, jeho následky boli jednoznačné a nepopierateľné – rozbité čelo, modriny po tvári, kývajúce sa predné zuby. Nikto, naozaj nikto sa neospravedlnil mame, nám – až po našej osobnej návšteve riaditeľa, dňa 7.9.2018 prišlo vypýtané ospravedlnenie. Až vtedy sa vedenie začalo venovať tomuto prípadu. Dovtedy „zmiernenie následkov“ predstavovalo umiestnenie mamy na VIP izbe, alebo to, že jej po páde boli vykonané vyšetrenia MR, aby sa zistilo, či nemá vnútorné krvácanie alebo otras mozgu. K celej situácií sa „postavili čelom“ až po oslovení médiami. Áno, na odd. FBLR vyšli v ústrety, rehabilitovali s mamou. Verejne nebol nikto obvinený. Na FB profile bolo použité slovo MOŽNO pili kávu, čítali noviny… – pretože ak je prítomný nemocničný personál, ako sa to mohlo stať?! Nikto nikomu neničí profesný život. Kto komu čo zničil – my im imidž, alebo niekto mame zdravie? Všetci zabúdajú na jednu podstatnú vec. Mama sa má liečiť na rakovinu pankreasu.
Táto fatálna chyba dostala mamu nielen na odd. FBLR, ale aj na psychiatrickú ambulanciu. Zároveň oddialila liečbu na onkológií. Tak ako sú nepopierateľné pozitívne skúsenosti, nikto nemôže poprieť negatívne. Je pravdou, že sme zverejnili celú situáciu až po dvoch mesiacoch. Vysvetlenie je jednoduché – báli sme sa, čomu vystavíme našu mamu. Boli sme si vedomí, že mama bude potrebovať vyšetrenia, liečbu na onkológií. Vhodné podmienky na mamino uzdravenie poskytli na FBLR, kde bola od 28.8.2018 a 4.9.2018 nám ošetrujúca lekárka oznámila, že v piatok 7.9.2018 bude prepustená do domácej liečby, pretože VšZP im dlhší pobyt v nemocnici mamy nepreplatí. Alebo môže byť premiestnená na 21 dní na LDCH, čo sme odmietli. Na našu žiadosť bol pobyt predĺžený na FBLR do 18.9.2018. Nemocnica medializuje, že máme zvážiť vašu ponuku pomoci ďalšej liečby na FBLR. I tá pomoc prišla až po medializácii. Po prepustení do domácej liečby naďalej mali kontakty na nás a nikto nás so žiadnou ponukou až doteraz neoslovil. Oficiálne 1-krát 11.10.2018 listom od MUDr. B. Ďakujeme za ponuku, no mamin psychický stav sa začína konečne upravovať a nedovolíme, aby bol opäť narušený nemocničným prostredím.
Každý jeden negatívny prípad preverujú a vyvodzujú následky? Až po sťažnostiach pacientov alebo atakovaní médiami – 6.9.2018 sme navštívili riaditeľa, kde mu bola položená otázka, kto je zodpovedný za túto chybu a aké boli vyvodené následky. Pán riaditeľ nám odpovedal, že to ešte nebolo prešetrené a ak by aj chcel niekoho vyhodiť, nemôže, pretože by nemal kto pracovať. Až na základe návštevy TV JOJ, dňa 4.10.2018 bola zvolaná disciplinárna komisia, ktorá sa konečne začala prípadom možno zaoberať. Takže fakty: 15.8.2018 operácia, 6.9.2018 návšteva u riaditeľa, 3.10.2018 zverejnený status na FB, 4.10. disciplinárna komisia.
Takže toto je v skratke celá pravda. Bez emócií, osočovania, zavádzania, klamania.
Nie sú to jednoduché situácie…
Nuž, názor si urobte sami. Situácia zdravotníkov nie je jednoduchá, slovenské zdravotníctvo zápasí s kadečím – od nedostatku financií, cez nedostatok personálu, vyčerpanie, aj žitie vlastných ľudských problémov u lekára či sestry, tie so sebou každý z nás nesie. To všetko niekedy zohráva úlohu pri pochybeniach, popri tom je tam niekedy aj neodbornosť, nedbalosť, nezáujem o pacienta. Spraviť chybu v liečbe človeka je iné ako presoliť polievku, nepomôže doliať vody, či prihodiť zemiak. Následky tragicky doliehajú na samotného pacienta, aj na jeho rodinu. Preto o to viac je nutná opatrnosť a dôslednosť zdravotníka v práci. Je potrebné vypracovať štandardy postupu v prípade chyby zdravotníka – a hneď od začiatku úprimne riešiť situáciu, vnímať citlivo situáciu obete pochybenia. Správať sa ako odborník aj ako človek čestne.
Záverom…
Rozumiem tomu, že zdravotníci nemajú situáciu ľahkú – majú však azda právo zničiť niekomu život, či niekoho oň pripraviť svojim pochybením? Prečo by mali niesť za ich pochybenia celoživotné následky obete ich pochybení?
Predstavte si sami seba na mieste pani Márie – a svoju mamu na mieste jej mamy…
Elena 26.10.2018
P.S.: List pani Márie uverejňujem samozrejme s jej súhlasom.
Celá debata | RSS tejto debaty