Popraškom striebristým sype zas stráne
mráz, majster zázračný, keď dýcha na ne,
čas zimy blíži sa, do sŕdc sa vkráda,
ľadovej krásy tu nastáva vláda.
Horúca slza lícom sa kĺže,
je tu čas Dušičiek, prosíme – Bože,
nech mŕtvi blízki dnes domov k nám prídu,
z hranice bez času na chvíľu vyjdú,
nech pri nás stoja, nech sú zas s nami,
krížia sa modlitby s tajnými snami…
Krajina v striebristom opare drieme,
sviece tu blikajú – no a my vieme,
nikdy sa nestráca k zosnulým láska,
pretože smrť nie je cieľová páska,
plamienok sviečky tichučko žiari,
spomienok vodopád vedie nás k jari,
k slnku a svetlu, nie k zime a chladu,
smrť nemá nad láskou pražiadnu vládu,
krásny čas žili sme, keď s nami tu boli.
Láskou sme spojení, ich odchod bolí…
Popraškom striebristým sype zas stráne
mráz – majster zázračný, keď dýcha na ne.
spomienkou v srdci si zosnulých strážme,
že s nami žili tu s vďakou si vážme…
Elena 1.11.2018
Celá debata | RSS tejto debaty