otvorene

Pomáhať migrantom, ktorí sa ocitnú v úteku pred vojnou a chránia si holé životy, je ľudské. Teraz poviem pár slov o tých, ktorí sú ekonomickými migrantmi, ktorí by podľa predstáv Globálneho paktu mali mať právo migrovať kvôli biede, či úniku pred ňou.

Ako to je s tou ich biedou?

Človek žijúci v biede…

Človek žijúci v biede je hladný, nemá na nové oblečenie a obuv, nemá na potrebné lieky, nemá na zaplatenie elektriny, tepla a vody. Obmedzuje ich spotrebu, no lebo na to nemá. Niekedy nemá ani strechu nad hlavou…

Človek žijúci v biede je hladný  a je preto vďačný za každé jedlo, ktoré dostane – poteší sa potravinovému balíčku, koláčiku od láskavej susedy, či polievke v charite.

Človek žijúci v biede nemá na nové oblečenie a obuv  a je preto spokojný s oblečením, ktoré mu donesú – raduje sa veciam z charity, či od známych, ktorí mu dajú svoje obnosené vec či obuv.

Človek žijúci v biede niekedy nemá ani strechu nad hlavou a je preto vďačný, ak má kde prespať, je vďačný za teplo a svetlo – elektrinu, či hoci aj za sviečku, za teplo, a teplú vodu na umytie pokladá za malý zázrak, ako sa teší, ak si ju môže nahriať v hrnci na sporáku na umytie, lebo má kartóny či nebodaj aj drevo na prikúrenie…

Človek žijúci v biede vďačne prijíma pomoc iných a cení si ju.

Bieda migrantov…

Človek žijúci v biede nemá z čoho zaplatiť prevádzačom tisíce eur, aby sa dostal do Európy.

Človek žijúci v biede nahľadí na to, aby sa dostal do krajiny s najvyššími sociálnymi dávkami.

Človek žijúci v biede sa neprevláča so šperkmi, novými mobilmi a vreckami plnými peňazí.

Človek žijúci v biede si váži akúkoľvek pomoc a prejavuje za ňu vďačnosť.

Nový Čas v článku Exkluzívny rozhovor s riaditeľom Migračného úradu: Koľko eur platíme za jedného utečenca? z 25.6. 2015 uviedol, že nás pobyt jedného migranta stojí mesačne 1000 – 1500 eur. Koľko ich má prísť teraz podľa médiami avízovanej správy – 250? Na pol roka, s hradením všetkých výdavkov nami? No, to je slušná suma.

Človek, ktorý nie je spokojný a vďačný za pomoc…

Človek, ktorý si neváži všetko to, čo dostáva od iných z úprimného srdca, nemá dostať nič. Ak si niekto neváži stravu, teplo a teplú vodu, strechu nad hlavou, oblečenie a bezpečie, nuž nech sa vráti domov, do svojej vlasti – a tam nech si postaví aj palác, a nech jazdí na bielom koni v sprievode sluhov, ak si na to zarobí vlastnou prácou, pravdaže.

Pretože človek zachraňujúci holý život sebe a svojim blízkym nešpekuluje, nepreberá v jedle, nepohadzuje darované nové oblečenie, neničí zariadenie príbytku, ktorý mu poskytli, nevyvreskuje a nepodmienkuje, čo mu máme okamžite dať. Neznásilňuje, neokráda a nezabíja tých, ktorí sa o neho a jeho krajanov so súcitom postarali.

Som proti tomu, aby sme migrantom s takýmto správaním akokoľvek pomáhali, ani finančnú pomoc by sme pre nich nemali za Slovensko poskytovať. Môžu sedieť niekde na briežku doma, a čítať si príručku o ľudských právach. Ale ešte predtým breviár o slušnom správaní.

Je ľudské pomáhať biednym…

To iste je. Ale  musíme preto azda chodiť až do Afriky? Veru nie, stačí sa dobre rozhliadnuť. Na začiatok, predtým ako sa pozorne rozhliadnete, pozrite si, prosím, v prílohe uvedený obrázok. Je to novinový útržok z 9.5.2018, šíri sa aj internetom.  Upriamujem vašu pozornosť na ten druhý článok v Policajných správach, ktorý hovorí o obvinení z prečinu krádeže u 73-ročného pána, ktorý ukradol v obchodnom dome salámu a šišku v hodnote 4 eur. Hrozia mu za to 2 roky väzenia.

Položte si po jeho prečítaní otázku, či naozaj pomáhame ľuďom žijúcim v biede…

Elena  26.11.2018

P.S.:

Zdroj: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2762020287355450&set=a.1664671597090330&type=3&theater