otvorene

Niektorí ľudia sa tvária zhrozene pri správe, ako nám pribúda autistov. https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/zdravie/ciste-duse-deti-autizmom-stale-pribuda.html

Je to fakt. Pribúda autistických detí, presnejšie detí s pervazívnymi poruchami. Celosvetovo. Máme ich aj u nás, v každom okrese, pribúda ich. I včera som v rámci diagnostiky v regióne jedno také dieťatko stretla.

Hmmm, to je zlé, poviete si možno…

Podaktorí by ich najradšej odstránili zo svojho pohodlného sveta – aj pri článkoch o takýchto deťoch sa zakaždým „dobroprajne“ (anonymne, samozrejme, ako inak) ozývajú s víziou, ako by ich mali utrácať už pri narodení, ako sú na ťarchu rodičom, a podobne.

Keď sa také vyjadrenia objavili aj pri článkoch o mojom mŕtvom synovi, sprvu ma zranili a nahnevali – teraz s autormi tých výrokov hlboko súcitím – museli mať skutočne príšerných rodičov, keď z nich vychovali takéto niečo.

Náš svet je plný „autistov“

– nalepených na mobile, prežívajúcich veľkú časť dňa v umelej realite sociálnych sietí, videohier, iluzívneho sveta internetu.

Kráčajúcich nevidiaco ulicami miest.

Neuvažujúcich o nikom okrem seba.

S instantnými vzťahmi – niečo ako wifonka, polievka, ktorú túžim ochutnávať presne rovnako, ako zažívať umelé vzťahy. Nijako.

A to sú ľudia, ktorí sa zhrozia pri prečítaní správy, ako nám pribúda autistov…

Autisti okolo nás…

Prekrásny článok o autizme som včera večer čítala  http://mujautismus.cz/2017/11/lvi-kral/

Všem autistickým dětem, dospívajícím, mladými lidem i dospělým patří říci:

„Jste neuvěřitelně silní. Jste neuvěřitelní tím, čím vším jste dokázali projít a co vše jste dokázali zvládnout. Nemusíte nám nebo nikomu jinému nic dokazovat. Jak věci jsou není vaše vina. Jde o naše neporozumění autismu a vašim potřebám a na začátku to není lehké vstřebat a překonat. Ale to není vaše vina. Jste dost dobří tak, jak jste, nepotřebujete nám nic dokazovat. Můžete být sami sebou. Můžete dělat, co vás baví, můžete se rozvíjet v tom, co vás zajímá. Možná jsme na začátku měli jiná očekávání, ale to jsme vás ještě neznali. Nezlobte se na nás. Teď už vás známe a těšíme se na vše, co společně prožijeme a na to, kam nás naše společná cesta zavede. Víme, že naše společné dobrodružství bude jedinečné. Nevypráví ho žádný jiný příběh, žádná jiná kniha. Budou ho vyprávět naše společné životy. Buďte hrdí na to, kým jste. Možná si připadáte osamělí, a cítíte, že nikam nezapadáte, ale nejste sami. Je spousta dalších lidí, kteří cítí totéž. Dnes už tomu rozumíme a jsme na vás opravdu hrdí. Lví skála čeká. Je jenom vaše.“

Chválabohu, že ich pribúda. Šanca pre tento svet je to…

Dokážu vnímať originálne. Sú stabilní, vedia kto a čo k nim patrí – navždy, ľudí svojho sveta nevymenia za nič a nikoho. Sú zásadoví, majú jasné pravidlá a dodržujú ich.

Sú to práve oni, kto nás učí ako prijímať odlišnosť, ako tolerovať pre nás nepochopiteľné. A ukazujú nám to, čo je naozaj podstatné.

Kedysi som v mojom blogu napísala, že autisti sú lepší ako my – lebo sú v našom spoločnom svete voči nám tolerantní. Sú oveľa tolerantnejší voči nám, ako my voči nim.

Hej, podľa mňa sú autisti šancou pre tento svet…

Záverom…

A ešte niečo vám prezradím.

Autisti sú ako dubáky. Nabudúce vám poviem, že prečo…

Elena   25.1.2019

K diskusii: Lakey, mali ste niekedy autistické dieťa? Ja áno. Môj syn ma naučil oveľa viac, ako akýkoľvek iný človek na svete. Bol pre mňa DAR.  

NIč viac si neprajem ako to, aby môj syn žil – zomrel vinou lekárky, už právoplatne odsúdenej.

A keď už prajete niečo zdravotným poisťovniam a ich rozpočtu – tak radšej menej alkoholikov, a menej odmien manažmentu bez reálnych pozitívnych výsledkov.