otvorene

Slnko zlatisto žiarilo spoza kopcov na horizonte, postupne sa za ne ukrylo a na zaježovské lazy padal súmrak.

Výhľad z okna mi prezrádza, že krehko belasú farbu neba pretína množstvo oranžovoružových  stôp lietadiel. Nuž, nie je to taká nerušená idylka ďaleko od civilizácie, ako by som si myslela.

Lazy sa tiahnu doširoka – doďaleka. Domčeky roztrúsené po úbočiach, v bielych, ružových, béžových či sivých tónoch. Keďže konštelácie začínali až po večeri, prechádzka okolím mi priniesla prehľad o najbližších usadlostiach i miestnych psoch.

Miestne vzdelávacie centrum postavili a ustavične ho tvoria, rozvíjajú ďalej. Nádherné miesto, silný projekt, čo tu budujú ľudia idúci za svojim snom. Moc sa mi páči, že myslia na ochranu prírody.

V skorom ráne som hľadala psíka, s ktorým som sa skamarátila včera popoludní. Neúspešne, nuž aspoň pár fotiek svitania som získala. Hlási sa ku slovu teplý deň, vtáci už včasráno spievajú, vzduch vonia, no je však ešte stále predjarný.

Kedysi som túžila žiť na takomto mieste, no dnes som už mám trochu inú predstavu, nie až natoľko civilizačne vzdialenú. Takú vlastnú, je i nie je podobná tejto zaježovskej – postupne sa mi odkrýva, formuje sa.  Za dôležité pre vykročenie ku poslaniu pokladám naše hlboké vnútorné rozhodnutie, jedinečnosť voľby – pochopenie, že ak niečo, tak práve toto. Je to o prijatí pravého životného poslania – „posvätnej zmluve“ (presne ako o tom hovorí vo svojej knihe Psvátne smlouvy Carolyn Myssová, písala som o tom nedávno v blogu). Prijatie takého poslania znamená, že pre túto verziu svojho životného príbehu urobíte 100 percent. je to naša voľba (Zámer sveta skladá veci tak, aby sme videli tú správnu možnosť „posvätnej zmluvy“, no realizovať ju musíme sami. Podobná výlučnosť je pre mňa dôležitá v živote celkovo, v každej oblasti. I vo vzťahoch by podľa mňa mala platiť – vedie ku trvácnosti a zmysluplnosti vzťahov, ich budovaniu. Mnoho ľudí ale používa úplne odlišné stratégie, z okruhu dostupných partnerov vyberá a skúša, strieda partnerov. Mne ako demisexuálovi pripadá takéto správanie nepochopiteľné – myslím si, že stratégia hľadania pravého partnera by nemala spočívať v striedaní rôznych partnerov, ale v očisťovaní sa a vlastnom raste, aby človek dostal do svojho života to pravé. Lebo všetko sa nám to podľa mňa poskladá až na istej úrovni našej zrelosti. Túto filozofiu by som pokojne učila deti na základných školách, no to by mi zástancovia moderných hodnôt dali…

Na takýchto miestach – ako sú zaježovské lazy – si človek uvedomí to, čo naozaj je pre život dôležité. Jasné, že je tu i wifi, veď ako inak by som dala dnešný blog. Ale čas tu plynie pomalšie, zmysluplnejšie, ako v mestskom zhone. niet tu hluku a ruchu, hovorí s vami príroda a uvedomujete, že ste jej súčasťou. Mne pár chvíľ toho ešte trochu mrazivého rána, do ktorého som vybehla len tak v tričku, rozvírilo roj takýchto myšlienok, ako vidíte.

A pravdaže som uvažovala i o tom, akí ľudia tu žijú na všetkých tých usadlostiach. Ako žijú. Koľko osudov sa tu odohráva, možno i silných príbehov. nepochybne generačné osudy v mnohých prípadoch. Ktovie.

Dumala by som o tom ešte dlho, ale čas chváta ku konšteláciám.

A tak prajem vám všetkým pokojný a pohodový víkend. A Zemi s úctou a láskou uzdravenie.

Elena   13.2.2019