Prišla dve minúty pred šestnástou. Citrónovo žltý šál jej vial vo vetre. Kým vstúpila od čakárne, rozvoniaval už ambulanciou v dvoch šálkach bazovo-citrónový čaj.
„Dobrý deň“ zastala váhavo vo dverách.
„Vitajte, poďte, sadnite si – prosím“ postavil som pred ňu šálku pariaceho sa čaju.
Poďakovala, privoňala k nemu. Keď sklonila hlavu k šálke, vlasy sa jej leskli ako mosadz.
Áno, ten čaj vonia naozaj nádherne, povedal som si v duchu. A rozosmial som sa uznanlivo „ste riadna bojovníčka, spisovateľka, a to som si stihol pozrieť dva z tých Vašich príbehov, z dvojdňovej konferencie som prišiel len dnes v noci. A moc sa teším na ďalšie, zatiaľ som prečítal ten úvod a taškový príbeh.“
Prikývla.
„Živo som si predstavil, akou populárnou sa stane krava Karola po uverejnení toho Vášho príbehu…“povedal som pobavene. „Rýchlo zruší pôvodný pokec. Dá nový, bezfotkový? Či na messenger nabehne?“ zauvažoval som.
Upila si z čaju. „Hej, po jeho uverejnení okamžite bude mať na Pokeci vysokú sledovanosť. A to ste ešte nečítali Predvianočný príbeh, ten veľa osvetlí… “
„Predvianočný?“ povedal som zaskočene. Súcitne som sa na ňu pozrel. „To na Vianoce, panebože…“
Prikývla „No…“ Pokrčila plecami. „Nie som až taká beštia“ povedala „nečestnosť však neznášam.“
Dal som jej za pravdu v duchu – aj ja mám voči nečestnosti a nečestným ľuďom averziu. A aj som to priznal „To i ja.“
„Viete, na tie Vianoce som sa k nej správala slušne. Ale svojou nečestnosťou si vykoledovala, že žiadny ohľad na ňu už neberiem“ povedala vzdorovito. Potom sa pousmiala a napriek dnešnému čiernemu tričku pôsobila žiarivo. Nebolo to len tými vlasmi, zlatisto sa jej ligotali aj oči.
„Nuž, svojim spôsobom ju aj ľutujem, je to chudera. Okrem môjho manžela o ňu za celé roky nik nezakopol. A ani nezakopne, po tom ako by čítal príbeh o jej nečestnosti, každý rozumný chlap zváži, či takú osobu by chcel do života – keby jej môj muž náhodou vybehol za niektorou z tých jeho ďalších pokecových kamošiek. Musí sa ho preto držať ako kliešť, za každú cenu, je to zrejme jej jediná šanca. Neviem, čo s ňou nie je v poriadku, ale niečo rozhodne nie je – za pár rokov sa jej nepodarilo nájsť si nikoho. V meste, kde som ja po polhodine neaktívnej existencie na Pokeci mala komunikáciu od niekoľkých miestnych neženatých chlapov v primeranom veku. Odpísala som len jednou vetou, keďže som nehľadala známosti. Traja z nich mi napísali i na ďalší deň ráno už po šiestej, a minimálne jeden z nich bol veľmi milý a slušný pán. Nuž tak. Myslím, že tým pravým trestom osudu pre neho bude ona sama.“
Elena 24.2.2019
Celá debata | RSS tejto debaty