otvorene

Je lepšie, keď dostaneme pokarhanie od múdreho človeka, ako keď nás pochváli hlupák. Aj keď určite všetci máme v živote radšej pochvaly ako pokarhania.

Uvažujete niekedy o paradoxoch života? Ja áno, ako vidíte – a tak dnes zopár tých paradoxných myšlienok dám. Prezradím tým niečo z toho, o čom práve uvažujem, ale čo už…

Ste natoľko disciplinovaní, aby ste mohli byť slobodnou dušou?

Túto paradoxnú otázku kladie Gabrielle Rothová, jej myšlienku som objavila v knihe Jaguár v tele, motýľ v srdci, ktorú práve čítam pred budúcovíkendovým šamanským výcvikom.

Aj moja predstava slobody sa prepája so zodpovednosťou – myslím, že naozaj slobodný človek preberá svoje životné záväzky prirodzene, ako svoju životnú voľbu, ako dôležitú a cennú súčasť svojho života. A že ozaj slobodnými sa stávame práve prijatím pút. Vlastne to teraz pokladám za jednu z najcennejších vlastností človeka, byť schopný stať sa slobodný prostredníctvom sebadisciplíny.

A dokonca mi Zámer sveta pridal k tomu ešte jednu krásnu koincidenciu – Aristotelov citát, že nás vytvára to, čo robíme – „keď v niečom vynikáme je to výsledok tréningu a praxe“, takže konáme správne nie preto, že sme čestní, ale čestnosť získavame svojimi činmi. Je to moja hranica, neviem prečo mi ju Zámer sveta chce posúvať – lebo som si istá, že nechcem mať okolo seba žiadnych ľudí, ktorí sa zachovali voči mne nejako nečestne. Je okolo mňa hodne čestných a láskavých ľudí, čo je fajn, moc si ich cením – a nič na tom nemienim meniť.

Sú komplimenty, po ktorých by sme si chceli umyť ruky. A sú kritiky, ktoré v skutočnosti znamenajú pre nás obrovskú podporu.

Poznáte to v živote aj vy, však?

V nedeľu pred týždňom som v dlhom maile dostala malé zdrcnutie. Nepoznám viac nezištne podporujúceho človeka ako Honza – má vzácny dar hovoriť kritiku vysoko pozitívnym spôsobom – a navyše má pravdu. Nebudem klamať, viem i sama, že by som naozaj mala stavať konštelácie. Odpísala som, že keď raz bude stavať on, tak si chcem postaviť… pravdaže vám tu neprezradím, že čo… Mám úctu ku rôznym spôsobom konštelovania, no úprimne – to najdôležitejšie v mojom živote som dala stavať Honzovi. Prišlo mi do troch dní „malé záchranné lano“, hoci konšteluje zriedka, tak teraz ide. Vie, čo teraz chcem stavať – a kedysi mi povedal, že mi raz postaví práve takú zákazku. Vtedy ma to neskutočne prekvapilo. Zvláštne. V tom termíne som už bola nahlásená na zaježovské trojdňové stretnutie s americkou šamankou – kam z tých dvoch možností pôjdem? Priznávam, som rozhodnutá.

Vlastne som si vďaka Honzovi uvedomila, že sú ľudia ako horský krištál, priesvitne čistí, a vo svetle hrajú  dúhovými farbami.

Niekedy plačeme kvôli tým, ktorých nepoznáme…

Ešte koncom februára sa zahraničnými médiami mihla správa o lesných požiaroch v regióne Sierra Nevada de Santa Marta. Vďaka jedinečnej kráse, historickému a kultúrnemu bohatstvu bola v roku 1979 oblasť vyhlásená za biosférickú rezerváciu UNESCO. Pokračujúci oheň mal devastačné účinky nielen na rastlinstvo a živočíchov v tejto oblasti, ale i pre etnické kmene Kogi, Wiwa a Kanguamo – stratilo obydlia viac ako 4000 obyvateľov pôvodne žijúcich kmeňov a aj ich posvätné miesta boli zničené.

Cítim silnú bolesť z tej správy – pravdivo by som podotkla že paradoxne bolesť väčšiu ako z niektorých udalostí v mojom živote – lebo to pokladám za ozajstnú stratu.

A tak otvorme náhodne knihu…

Ak chcete niečo prežívať, musíte o tom najskôr snívať…

Silná paradoxná myšlienka. Beriem ju ako osobné napomenutie od Zámeru sveta, viem že prečo. Idem zotrvačne, vyčerpávam sa šialenou kopou práce, a tak nevnímam radostný tlkot srdca…

Ach, hej, som tak mimo času, že som dnes všetky pracovné listy posielala s dátumom 20.3.2019.

Záverom…

Myslím, že paradoxné myšlienky nás posúvajú dopredu, ak o nich uvažujeme.

Nuž, zakončím pozitívne? Podelím sa do tretice s vami o úžasnú myšlienku z tej knihy.

Jaguár v tele, motýľ v srdci je silná symbolika – jaguár symbolizuje našu divokosť, vášnivo chráni všetko, čo miluje, motýľ je symbolom žiarivej krásy, ktoré jeden v druhom  vidíme len v situácii takého veľkého bezpečia, že sme schopní vidieť a byť videní. Dotýka sa nás nežne tichými krídlami…

Vám pohodu a pokoj, a Zemi uzdravenie prajem…

Elena    18.3.2019