Lícami tečú drobné kvapky dažďa.
Si tu i nie si, šepká ticho každá,
hľadám ťa stále a neviem ťa nájsť.
Krajinou srdca smutne šumí dážď.
Do ticha volám – kde si, syn môj, kde si,
to, že tu nie si, ma nekonečne desí,
smrť životu zas náhle dala mat,
pridala ranu do krajiny strát.
Daždí sa vonku, v srdci kvapky klopú,
a ja tak márne hľadám tvoju stopu,
kráčať ňou túžim, zúfalo kričím,
možno ju nájdem, možno sa zničím…
Elena 4.5.2019
P. S.:
Môj synček, moja láska – pri prefocovaní materiálov pre vyšetrovateľa som našla vysvedčenia môjho dieťaťa. Všetko mám zbalené v jednej kope, na ktorú siaham, iba keď musím…
Celá debata | RSS tejto debaty