otvorene

Aby nedošlo k omylu – úvodom podotýkam, že pojem „byť biely“ analyzujem v zmysle duchovnom, nie etnickom.

A dodávam, že ak je vašim vrcholným kultúrnym zážitkom seriál Oteckovia a zdrojom pravdivého poznania slovenská denná tlač, potom šetrite svoj čas a nečítajte môj dnešný blog – táto metafyzická úvaha nie je pre vás.

Byť biely… Ani neviem ako sa ku mne dostalo toto slovo – kedysi sa mi vynorilo pri písaní mojich rozprávkových príbehov o modrom vtákovi. Intuitívne sa mi vynárajú niekedy veci – objavujú sa a ja ich prijímam, aj keď im porozumiem až časom, oveľa neskôr. No intuícia je jeden z vyšších zmyslov a ja k nej mám dôveru. A ak mi dnes hovorí, aby som uvažovala o tom, čo znamená „byť biely“, určite má na to nejaký dôvod. Úprimne poviem, že sama neviem, k čomu dôjdeme dnes v závere blogu…

Toľko úvodom.

Byť biely znamená stáť pevne.

Stáť pevne znamená  byť spoľahlivý. Len ak máme hranice bezpečne zakotvené, môžeme používať slovo „navždy“.

Prečo je také dôležité mať niečo „navždy a stále“ vo svete neustále sa meniacom, v ktorom ZDANLIVO nič netrvá večne? Práve pre to zdanlivo, lebo všetko je polaritné – a tak aj stála zmena musí mať protiváhu – stálosť čohosi vekmi.

Stať sa bielym je dlhá cesta – lebo belieť môžeme, len ak sme mali prímes tmavej farby. Fúha – a ja v tejto chvíli viem, čo mi téma hovorí. Len neviem, či vám to mám prezradiť. No dobre, možno v závere…

Stať sa bielym môže len ten, kto bol čierny…

No prečo nie sivý alebo bielostrakatý ??? – poviete si možno. Lebo stať sa bielym zo svetlosivého či z bieločiernej nie je až taká silná premena, ako z čiernej. Pred časom som objavila a aj v blogu napísala takú myšlienku, že je oveľa silnejší ten, kto urobí dobrý skutok ako „predtým zlý“, než ten, kto ho urobí ako „stále dobrý“. Myslím, že myšlienka silnej premeny sa spája s tou čiernou. Byť čierny znamená to, že sme pochybili, že máme skúsenosti so zranením vinou.

To je tá šamanská myšlienka, že bez silného zranenia nemáš silu a bez sily nemôžeš liečiť. Že šamanom sa môže stať len človek, ktorý prežil ťažké časy, ich skúšky sú často na hranici smrti. A obvykle len hlboký stupeň premeny nás samých vedie ku zbeleniu.

Takto to poviem – aj moja predstava bola, že určité veci o nás vypovedajú definitívne. No namiesto o trvalej hranici môžu vypovedať o prebiehajúcej veľmi, veľmi hlbokej premene – slovo „transformácia“ sa mi teraz vynorilo – áno, o takej transformačnej premene. Dvojplamennej. Zrejme preto je dvojplamenných tak málo.

Hmmm, celkom ani ja nechápem, čo to znamená, ide o akúsi vnútornú premenu podstaty. Jeden sa transformuje v správaní, druhý v hranici. Márnosť, ťažko sa mi o tom uvažuje, keď už viem, čo mi to hovorí – beží čas Honzovej konštelačky a tak ma Zámer sveta vedie k poznaniu. Neviem či to máte niekto podobne, ja s intuíciou môžem rozprávať.

Dobre, prezradím to v nejakej podobe, lebo inak sa v úvahe nepohnem ďalej – Zámer sveta  rúca akési presvedčenie. Učí ma tým bezvýhradnej dôvere a úplnému prijatiu? Hovorí mi v podstate „očakávaj neočakávané“ a aj „najhlbšiu podobnosť nájdeš v najvyššej odlišnosti“. Ide o príbehy, ktoré začíname slovami „nikdy v živote by som…“ a Zámer sveta hovorí pobavene „no, vážne?…“

Presne viem, ako by som v mojom príbehu túto vetu dokončila. Nie, to neprezradím, čo ste. Je to môj supersilný predsudok – a cezeň sa prepracovať k dôvere? Je to pre mňa silná bilancia, ale je mi jasné, že presne na toto ma Zámer sveta – asi, určite, jaj – pripravuje.

Hm, to som zvedavá akú koincidenciu Zámer sveta teraz nahodí náhodným otvorením náhodnej knihy – a určite ju dám, nech je akákoľvek. Tak sa pozrime…

Počujete tichý smiech Zámeru sveta v tejto chvíli? Keby sme hľadali cielene, nenájdeme lepší príbeh k téme, ako dal…

Príbeh borovíc dohodil. Je to príbeh babky šamanky o tom, ako vnímať podstatu pravej krásy a skutočnú hodnotu vecí. Ako dievčina šla do lesa a videla vedľa seba krásnu borovicu a borovicu „škaredú“, zdeformovanú bleskom. Hlas ducha lesa jej dal otázku, ktorý z nich je dôležitejší. Vybrala pekný, no duch jej vysvetlil, že strom zranený, zjazvený buď zomrie, alebo z neho vyrastie jeden z najsilnejších stromov v lese. Také stromy rodia viac semien, ich semená sú najodolnejšie, oživujú les. Sú to práve naše rany, ktoré nás posilňujú.

No dobre, Zámer sveta, viem čo mi chceš povedať. Ďakujem za príbeh, aj za poučenie, ako spoznať to pravé…

Elena   7.6.2019