otvorene

Bolo raz dievčatko, ktorému jeho „stařičká chůva“ spievala uspávanku…

No áno, v tejto chvíli o uspávankach.

Uspávanky…

Kedysi deti bežne vstupovali do života v tých najnežnejších zvukoch. Počuli tlkot maminho srdca, pretože matky ich nosili so sebou na svojom tele – v plachtách z ľanu alebo z konope. Počuli zvuky prírody, lebo mamy deti niesli i k práci na lúku. A matky dávnych čias sa svojim deťom privrávali tými najnežnejšími zvukmi  – spievali im uspávanky. Ich cieľom bolo uspať dieťa, alebo ho utíšiť. Bolo v nich srdce mamy, láska, bezpečie…

Dnes už mamy sotva spievajú uspávanky. A je to škoda podľa mňa. Nie mnohí z nás mali to šťastie, že mali niekoho, kto im spieval uspávanky. Spieval vám ich niekto? Poznáte nejakú uspávanku? Páčia sa vám uspávanky? Ja uspávanky milujem.

Nie, nespievala som ani ja mojim deťom klasické uspávanky – ako uspávanky som im spievala piesne. Dievčatám najčastejšie Ovečku či Schellingrovu Šípkovú Ruženku a  Maroškovi – už som to kedysi v blogu aj prezradila – ruskú pieseň Ech, dorogi, pyľ da tuman (Ach, cesty, prach ciest) – milujem tú pieseň. Je to jedna z troch piesní, ktoré so mnou pôjdu do lesa.

Melódia srdca…

Uspávanky majú zvláštnu silu, pretože nimi preniká láska – a tá je najväčšou silou vesmíru.

Mám veľmi rada indiánske uspávanky – moja srdcovka je Lakota Lullaby. Nesie ma v čase, aj dnes som ju počúvala znovu a znovu. A je to druhá z troch piesní, ktoré ma budú sprevádzať  do lesa.

Učarovala mi dnes na youtube uspávanka pre slona. Vážne som ju tam objavila, neuťahujem si z vás – a podľa mňa je to čarovná nahrávka. https://www.youtube.com/watch?v=gPFJrYvnL-w

Bolo raz dievčatko, ktorému jeho „stařičká chůva“ spievala uspávanky…

Nie, nebola to Pyšná princezná. Iba obyčajné malé dievčatko. Sedelo pri drevenici na veľkom slnkom vyhriatom kameni a počúvalo tíško zvuky tej piesne…

Mala som naozaj „stařičkou chůvu“, mamu mojej krstnej mamy, to som tiež raz napísala.  Niet už dávno staručkej tety, aj krstná mama pred pár rokmi zomrela, čas odvial do nenávratna drevenicu – a ktovie kam sa podel aj veľký kameň, čo bol kedysi na jej prievratí. Zostali len spomienky.

Áno, putujem veľa v týchto dňoch spomienkami.

Prajem vám krásny uspávankový večer a sny sladké ako hudba uspávaniek…

https://www.youtube.com/watch?v=K_JSBHCqO68

Elena   13.6.2019