Ja 9. – Kráčam v čase. . .

O niekoľko dní by môj syn mal 20 rokov. Nedožil sa ich vinou lekárky.

 

 

Dvere na byte sa zavreli. Maroško zdvihol hlavu od časopisu Dráčik, v ktorom si listoval. Okamih – a sediac na zemi pri skrinke s televízorom už prepínal satelit.

„Maroší, oco šiel len smeti vysypať“ skonštatovala som. Položila som neochotne pletenie na stolík, na papučke bolo treba dopliesť už len pár riadkov.  Vyrástol chlapec, je vyšší odo mňa o skoro o hlavu, môj vestičkový princ, kedysi som spravila papučky za chvíľu.

Chytila som moje tvrdohlavé dieťa za ľavú ruku. „Poď. Poď.“ Zbytočne ako vždy. Tak som si prisadla a pozbierala som všetky tikety Športky a Lotta. Nie, netipovali sme, Maroško ich nosil so sebou. Rozosmial sa, práve dorazil pri prepínaní na kanál, ktorý chcel.

Na schodoch počuť kroky. Rýchlo preťukať kanále, tikety na gauč, Maroško  sa tam usadil sám ako strela. Vedel – otec sa vracia.

Dvere sa otvorili, oco odložil kôš do komory. Nazrel do obývačky – Maroško si listoval časopis, ja som dopletala papučku…

 

 

Záplava slnečných lúčov príjemne prehrievala jesenné nedeľné predpoludnie. Priezračná obloha. Maroško v belasej vetrovke. Ja v oranžovej mikine, sedíme spolu na zemi v hŕbe lístia v parku pri lavičke neďaleko veľkého duba.  Rozhadzujeme rukami lístie, smejeme sa a cítim tú vôňu jesene, trochu nostalgickú a zemito sladkú…

 

 

Hallelujah, krehko nežná pieseň, znie v tejto chvíli tu v spálni, aj v mojich spomienkach – pieseň, pri ktorej sa stráca truhla s mojim synom v banskobystrickom krematóriu, navždy. Nie, nie, nie, neberte mi moje dieťa…

 

 

Maroško si nikdy tú vestu neobliekol, nestihol. Rozpárala som ju po jeho smrti, aj ďalšie dve jeho vesty a urobila som háčkovaný koberec. Dodnes si pamätám jej vzor, vypletené farebné nórske vzory na prednom diele, zadný bol melírovaný zo šedozelenej s tmavozelenou…

Fotografiu z toho jesenného predpoludnia mám na profilovke blogu.

A pre mňa pravá verzia tej piesne je originál, nemám rada napodobeniny v živote, ani v piesni

https://www.youtube.com/watch?v=ebtqoKHyHzk

 

Áno, boli sme obaja originály, synček…

 

Elena    30.6.2019

 

Slová o pravde 8. – Kto z vlády by mal vypadnúť. . .

07.07.2026

Poviem vám, opozícia je zbierka exotov. I v koalícii je ich kopa, o to nejde. O morálnych hodnotách a profile by sa tiež dalo pohovoriť. Ak zalovíme v opozícii, tak počnúc Naďom, ktorý si nie je schopný priznať pravdu Politológ: Naď oklamal vlastných voličov! Žiada vyvodiť zodpovednosť | Hlavný Denník Jaro Naď sa bude teraz vyhovárať na všetkých a na všetko: [...]

Slová o pravde 7. – Ten, kto ma sprevádza. . .

07.07.2026

Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni. Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá [...]

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,445
Celková čítanosť: 12215144x
Priemerná čítanosť článkov: 3546x

Kategórie

Archív