Ja 9. – Kráčam v čase. . .

O niekoľko dní by môj syn mal 20 rokov. Nedožil sa ich vinou lekárky.

 

 

Dvere na byte sa zavreli. Maroško zdvihol hlavu od časopisu Dráčik, v ktorom si listoval. Okamih – a sediac na zemi pri skrinke s televízorom už prepínal satelit.

„Maroší, oco šiel len smeti vysypať“ skonštatovala som. Položila som neochotne pletenie na stolík, na papučke bolo treba dopliesť už len pár riadkov.  Vyrástol chlapec, je vyšší odo mňa o skoro o hlavu, môj vestičkový princ, kedysi som spravila papučky za chvíľu.

Chytila som moje tvrdohlavé dieťa za ľavú ruku. „Poď. Poď.“ Zbytočne ako vždy. Tak som si prisadla a pozbierala som všetky tikety Športky a Lotta. Nie, netipovali sme, Maroško ich nosil so sebou. Rozosmial sa, práve dorazil pri prepínaní na kanál, ktorý chcel.

Na schodoch počuť kroky. Rýchlo preťukať kanále, tikety na gauč, Maroško  sa tam usadil sám ako strela. Vedel – otec sa vracia.

Dvere sa otvorili, oco odložil kôš do komory. Nazrel do obývačky – Maroško si listoval časopis, ja som dopletala papučku…

 

 

Záplava slnečných lúčov príjemne prehrievala jesenné nedeľné predpoludnie. Priezračná obloha. Maroško v belasej vetrovke. Ja v oranžovej mikine, sedíme spolu na zemi v hŕbe lístia v parku pri lavičke neďaleko veľkého duba.  Rozhadzujeme rukami lístie, smejeme sa a cítim tú vôňu jesene, trochu nostalgickú a zemito sladkú…

 

 

Hallelujah, krehko nežná pieseň, znie v tejto chvíli tu v spálni, aj v mojich spomienkach – pieseň, pri ktorej sa stráca truhla s mojim synom v banskobystrickom krematóriu, navždy. Nie, nie, nie, neberte mi moje dieťa…

 

 

Maroško si nikdy tú vestu neobliekol, nestihol. Rozpárala som ju po jeho smrti, aj ďalšie dve jeho vesty a urobila som háčkovaný koberec. Dodnes si pamätám jej vzor, vypletené farebné nórske vzory na prednom diele, zadný bol melírovaný zo šedozelenej s tmavozelenou…

Fotografiu z toho jesenného predpoludnia mám na profilovke blogu.

A pre mňa pravá verzia tej piesne je originál, nemám rada napodobeniny v živote, ani v piesni

https://www.youtube.com/watch?v=ebtqoKHyHzk

 

Áno, boli sme obaja originály, synček…

 

Elena    30.6.2019

 

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Slová o pravde 5. – Cesta k úspešnosti a la EÚ

02.07.2026

Neviem ako vy, ja sa od iných inšpirujem. Prajem im úspešnosť a ak s nimi chcem nejako súťažiť, tak férovo, polená pod nohy im nepodkladám. Zjavne preto nemám hodnoty kompatabilné s hodnotami EÚ. Od včerajška platí dovozný poplatok na produkty z Číny. Nie že by sa ku mne valili kopy takých tovarov, ale pravdou je, že hodne ľuďom ich ceny pomáhali a dovoz tohto [...]

Slová o pravde 4. – Svine by mali sedieť v chlieve. . .

30.06.2026

Tvrdo teraz budem hovoriť. ale tí, ktorým tieto slová patria, si ich plne zaslúžia. Sledujem občas ako ľudia upratujú bordel kdekade – z vody vyťahajú za vrecia odpadu, i v lese ho zbierajú za tými, ktorí sa tam vykrmujú popri prechádzke prírodou. Zameriavam sa vtedy na tých všímavých a súcitných s prírodou, nie na navláčačov bordelu. No včerajší príbeh [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,443
Celková čítanosť: 12213758x
Priemerná čítanosť článkov: 3547x

Kategórie

Archív