Ja 9. – Kráčam v čase. . .

O niekoľko dní by môj syn mal 20 rokov. Nedožil sa ich vinou lekárky.

 

 

Dvere na byte sa zavreli. Maroško zdvihol hlavu od časopisu Dráčik, v ktorom si listoval. Okamih – a sediac na zemi pri skrinke s televízorom už prepínal satelit.

„Maroší, oco šiel len smeti vysypať“ skonštatovala som. Položila som neochotne pletenie na stolík, na papučke bolo treba dopliesť už len pár riadkov.  Vyrástol chlapec, je vyšší odo mňa o skoro o hlavu, môj vestičkový princ, kedysi som spravila papučky za chvíľu.

Chytila som moje tvrdohlavé dieťa za ľavú ruku. „Poď. Poď.“ Zbytočne ako vždy. Tak som si prisadla a pozbierala som všetky tikety Športky a Lotta. Nie, netipovali sme, Maroško ich nosil so sebou. Rozosmial sa, práve dorazil pri prepínaní na kanál, ktorý chcel.

Na schodoch počuť kroky. Rýchlo preťukať kanále, tikety na gauč, Maroško  sa tam usadil sám ako strela. Vedel – otec sa vracia.

Dvere sa otvorili, oco odložil kôš do komory. Nazrel do obývačky – Maroško si listoval časopis, ja som dopletala papučku…

 

 

Záplava slnečných lúčov príjemne prehrievala jesenné nedeľné predpoludnie. Priezračná obloha. Maroško v belasej vetrovke. Ja v oranžovej mikine, sedíme spolu na zemi v hŕbe lístia v parku pri lavičke neďaleko veľkého duba.  Rozhadzujeme rukami lístie, smejeme sa a cítim tú vôňu jesene, trochu nostalgickú a zemito sladkú…

 

 

Hallelujah, krehko nežná pieseň, znie v tejto chvíli tu v spálni, aj v mojich spomienkach – pieseň, pri ktorej sa stráca truhla s mojim synom v banskobystrickom krematóriu, navždy. Nie, nie, nie, neberte mi moje dieťa…

 

 

Maroško si nikdy tú vestu neobliekol, nestihol. Rozpárala som ju po jeho smrti, aj ďalšie dve jeho vesty a urobila som háčkovaný koberec. Dodnes si pamätám jej vzor, vypletené farebné nórske vzory na prednom diele, zadný bol melírovaný zo šedozelenej s tmavozelenou…

Fotografiu z toho jesenného predpoludnia mám na profilovke blogu.

A pre mňa pravá verzia tej piesne je originál, nemám rada napodobeniny v živote, ani v piesni

https://www.youtube.com/watch?v=ebtqoKHyHzk

 

Áno, boli sme obaja originály, synček…

 

Elena    30.6.2019

 

Nemlčme 7. – Trhový princíp slovenského zdravotníctva. . .

24.08.2026

Zlaté časy, vzdychneme si občas nostalgicky podaktorí. Nie, rozhodne to nie sú tieto. Pre obyčajných čestných ľudí určite nie, povedala som si i pri čítaní článku https://www.topky.sk/cl/10/9475433/Kruta-slovenska-realita–Pacientka-chcela-dva-MRI-vysetrenia-v-jeden-den–s-takymi-problemami-neratala-. Až po tom, ako sa o situáciu začali zaujímať novinári, sa [...]

Nemlčme 6. – Budú platiť za požiar pri obci Svätý Peter rodičia týchto spratkov?

22.08.2026

V posledných dňoch dookola narážame na to, že potomkovia z asociálnych rodín vystrájajú hrozné veci. Pozrite, niekto „vyrába detičky“, ktoré potom sú pohodlným zdrojom príjmu „rodičov“ a zdrojom pohromy pre nás ostatných. Facebook Beztrestne požiar spôsobili. Zámerne, škodoradostne. Akosi mi došli slová. Však sa ľudia môžu skladať [...]

Only you 1. – Hlas rozprávok

21.08.2026

Na krajinu sadal súmrak v tichu včerajšieho podvečera. Náhle zapípal vtáčik kdesi v objatí stromov a kríkov pod kopcom. Z úbočia smerom k rekreačným chatám sa ozval štekot líšky. Na kopcami smerom k Revúcej v temnejúcom šedomodrom pozadí plával žiarivý perleťovo marhuľový oblak. Svet pôsobil zdanlivo v poriadku, čarokrásne. No ja som si na balkóne dívajúc sa [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,489
Celková čítanosť: 12428496x
Priemerná čítanosť článkov: 3562x

Kategórie

Archív