otvorene

Ak som v minulom blogu písala o ľudskej hlúposti, nuž k nej ešte niečo na misku váh prihodím. V Bratislavských novinách sa objavil 14.7. článok o dojčení na verejnosti

https://www.bratislavskenoviny.sk/nasa-tema/55597-rozpaky-cestujucich-v-mhd-matka-zacala-dojcit-svoje-dieta-priamo-v-autobuse-ako-by-ste-reagovali

v ktorom popisujú, ako zaskočila ľudí matka, ktorí dojčila dieťa v MHD cestou do Dúbravky.

Tak si to teda rozoberme – a nielen o kojacej matke to bude.

Trápne to bolo…

Nejaký pán v spomenutom článku zauvažoval, že  „či povedať tej žene niečo? Že… nehodí sa…?“

Nejaká pani (profesijne sociálna sestra, nič v zlom, ale nerozumiem o akých odborníkoch sa v článku píše – pani hovorí svoj osobný názor) zasa uvádza, že dojčenie je intímny kontakt dieťaťa s matkou, má byť diskrétne, v pokojnom prostredí, teda nie v MHD. Som zvedavá, čo by povedala, keby dieťa bolo hladné a plakalo.

Aj ďalší odborníci (ktorí nie sú citovaní) pripomínajú, že pri dojčení ide o „akt“ spojený s dôvernosťou, intimitou medzi matkou a dieťaťom – a ani nie je vysvetlené, ako dojčenie na verejnosti túto dôvernosť puta narušuje. Zaujíma ma to, takže citovaní nemenovaní odborníci – prosím, vysvetlite mi to verejne. Puto medzi matkou a dieťaťom je založené na pevnosti vzťahovej väzby, jej bezpečnosti – a nie na tom, že dieťa matka nedojčí v autobuse. Práve naopak, matka citlivá na potreby dieťaťa, ho v každej situácii nakŕmi.

A tiež, že mnohí z nás, ktorí sa stanú jeho nedobrovoľnými svedkami, sa môžu cítiť zmätení či dokonca zahanbení – uvádza článok. No to ma dostalo, vážení. Ja by som sa určite cítila zahanbená, ak by tá mama nemohla dieťa v pokoji nakŕmiť, lebo by sa bála, čo na to poviem. A že ju a jej dieťa budem odsudzovať za to, že sa postará o prirodzené potreby svojho dieťaťa.

Snažím sa vám načúvať pozorne, vy zahanbení a zmätení…

Zmätení podľa mňa ste, a riadne – a zahanbení by ste mali byť tiež, ale kvôli takýmto názorom, aké produkujete.

Rada by som ten postoj „zmätenia a zahanbenia“ pochopila – neboli ste dojčení svojou mamou, alebo čo? Alebo si myslíte, že všetky narodené deti pijú rovno z fľašky, že je to lepšie aj vhodnejšie? Keby tá matka namiesto dojčenia vytiahla fľašu so umelým mliekom, tak by nikto nenamietal a ani nebol v rozpakoch – však kŕmi dieťa. To ako fakt toto pokladáte za normálne postoje?

V čom máte problém?

Je to azda o vašom čumení v autobuse? Neviem, cestujem už dlhé roky spojmi kade – tade a často, no nepozerám po ľuďoch – a pozeranie po iných cestujúcich azda nie je pravým cieľom cesty MHD. Nemusíte sa dojčiacej matke pozerať na prsia.

Je to azda o probléme s nahotou? Cítite sa azda menej zahanbení, keď pobiehajú po ulici slečny a panie, ktorých úbor pôsobí, že si zabudli dolný či horný diel odevu obliecť? Alebo na kúpalisku, kde podaktoré pôsobia dojmom, že si zabudli obliecť nielen diel oblečenia, ale aj akúkoľvek bielizeň?! Nevšimla som si, že by niekto z okoloidúcich či tam sediacich pánov uvažoval, či im nepovedať „Óooo, nehodí sa…“

Aby sme si rozumeli – nahota, ak nie je vulgárna, mi neprekáža. Ale ide mi o princíp – vo svete vulgárnej sexuality vám prekáža dojčiaca matka, ktorá určite nedojčí dieťa v MHD, aby sexuálne pôsobila???!!

Počúvate sa vôbec podaktorí, čo to tárate?

Mirona Zelinu – psychológa – pokladám za odborníka a ten v článku povedal „Pokiaľ spomínaná matka dojčila  dieťa ohľaduplne k cestujúcim, teda neprovokatívne (zakryté prsia plienkou, šatkou, skrátka niečím), toleroval by som to“. Ja by som to tolerovala v každom prípade, lebo dojčiaca matka je prirodzená súčasť života. 

Poznám to…

Zrejme som aj kedysi spomenula v mojom blogu – najmladšiu dcéru som rodila v Poprade a potom sme tam v rámci programu prevencie chodili aj s kĺbikmi. Vždy to bol celodenný výlet, kvôli spojom – a tak som ju nosila v taške autobusmi, a veru som ju opakovane dojčila.

Je dosť vhodných dlhších voľných blúzok, ktoré môže dojčiaca matka nosiť, aby jej „zmätená verejnosť“ nečumela na prsia a je pravda, že som nosila takú blúzku na cesty. Ale je pravdou aj to, že som mala vždy šťastie na chápavých a tolerantných ľudí, a že je to už roky dozadu. Zmenila sa táto spoločnosť – nehanbí sa čítať a obzerať vulgárnosti v médiách o rozkrokoch a prsiach kadejakých celebritiek deň za dňom, ale cíti hanbu v prítomnosti dojčiacej matky. Nuž, riadne popletené hodnoty.

Budem ešte krutejšia?

Chceli by ste, aby vaše dcéry boli slobodné, odvážne a nie zviazané názormi iných ľudí, aby žili svoj život na základe vlastných rozhodnutí?

A chceli by ste, aby raz vaše dcéry dojčili svoje deti?

Alebo by ich mali na práškovom mlieku vychovávať?

Tak aký príklad im to dávate týmto postojom? To sa má žena hanbiť za to, že dojčí svoje dieťa?

Záverom…

Mnohým prekáža prirodzený výzor – to že priberáme, starneme, máme na tele chĺpky, majú problém s vlastným nosom, zadkom, stehnami, nenalakovanými nechtami – ktoré sú správne, tie krikľavo červené, či drakulovsky čierne, čo poviete?  Neriešia len to, s čím naozaj majú problém, s vlastnou zdravou úvahou.

Mnohým zjavne prekáža aj prirodzené materinské správanie – akým je dojčenie dieťaťa.

Ja mám rada ľudí prirodzených, ktorí sa na nič nehrajú. Takých obyčajných – a normálnych.

Lebo poviem vám – neviem, kam sa spoločnosť uberá…

Ale smerom k duševnému zdraviu to nebude.

Elena    16.9.2019

P.S.: Prispejem do jedovitej diskusie  – a teraz si predstavte, že tá dojčiaca matka je vaša manželka, vracia sa s dieťaťom od lekára a dieťa je po troch hodinách hladné. Vynadali by ste jej za „nemravnosť, že dojčí v autobuse“, Chceli by ste po nej, aby predčasne vystúpila a ukryla sa kamsi (kam?) kým dieťa nakŕmi, alebo by ste sa potešili, že vaše žena myslí predovšetkým na potreby vášho dieťaťa?

A dodávam, že ak chce žena ísť pretŕčať prsia kamkoľvek, vrátane električky, obvykle chodí bez detí, najmä bez dojčaťa. Takže ste to vy, kto má problém s dojčiacou matkou, vy a vaše predstavy.