Často sa tvárime, že sa všetko v našom živote odvíja od šťastia. Prajeme si byť šťastní, aj pri všemožných oslavách vinšujeme iným šťastie. Tak čo to vlastne sebe aj im prajeme?
Šťastie by mohlo byť úspech v zmysle postavenia alebo majetku. Ale koľko ľudí je v takom smere úspešných a svoj život pritom oni sami nehodnotia ako šťastný. Koľkí majú peniaze a moc, a ani my si nemyslíme, že sú šťastní, nie to ešte oni.
Šťastie by mohlo byť zdravie a stabilná rodina, tak sa to často zvykne popisovať v múdrych myšlienkach na internete. Ibaže koľko ľudí nemá zdravie – a napriek tomu sa cítia šťastní. Ak má rodina dodávať istotu a bezpečie, potom ide skôr o sociálnu oporu, ako o šťastie. A niekedy sa cítia ľudia šťastní sami osebe, hoci nemajú okolo seba „svorku“.
Možno by sme mohli šťastie definovať ako neprítomnosť nešťastia. Lenže nemyslím si, že sa šťastnými stávame automaticky neprítomnosťou ťažkých a zlých vecí v našom živote. Niekedy nás tie ťažké veci ľudsky posunú.
Niektorí prijímajú taký senecovský pohľad na šťastie, ako na prijatie nevyhnutného, prichádzajúceho.
Tak čo je to šťastie naozaj?
Dám môj názor…
V prvom rade treba oddeliť predstavu šťastia ako dlhodobej charakteristiky – dlhodobo zažívame pocit zmysluplnosti života alebo životnú spokojnosť. Šťastie je podľa mňa pocit, t. j. charakteristika krátkodobá.
V druhom rade sa šťastie viaže viac na nehmotné charakteristiky, ako na hmotné. Pre mňa sa spája s nádejou a radosťou, pocitom úžasnosti. Šťastnými sa môžeme cítiť pri pohľade na východ slnka či letiace oblaky, v rozhovore, pri prežívaní chvíľ s blízkym človekom – no to by sme tiež mohli definovať ako pocit pohody a spokojnosti.
V treťom rade je šťastie bod, alebo sú šťastie a nešťastie súčasťou kontinua, t. j. s pocitom maximálneho šťastia a postupným prechodom viac či menej šťastia ku maximálnemu pocitu nešťastia?
Existuje celý rad viac či menej múdrych kníh, ktoré nám radia ako byť šťastným. A napriek tomu nedokážu nikoho šťastným spraviť.
Hej, a existuje šťastie vôbec?
Záverom…
Šťastie je nelogické. Nedá sa predvídať.
Neviem, či by ste zadefinovali ako pocit šťastia tento okamih, no ja áno – po dlhej dobe idem čítať oddychovú literatúru, navyše od mojej obľúbenej Riversovej. Jej knihy ku mne vždy prichádzali vo zvláštnych životných situáciách a zakaždým ma hodne oslovili – poviem vám, skutočne som zvedavá, čo mi Zámer sveta privial tento raz. Je to také radostné očakávanie bez napätia – pár hodín čítania predo mnou…
Elena 17.7.2019
Celá debata | RSS tejto debaty