otvorene

Systémové zlyhanie celého štátu – Janka Jarašová, odvážna mama pomenovala v Teleráne pravdivo to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve v rámci včerajšieho Telerána.

https://www.facebook.com/425416834471798/videos/3182685898485758/

Videli ste v tomto týždni podvečerný Reflex? Niekoľko príbehov „našich detí“ v ňom je poskladaných – celý týždeň je im venovaný…

V tomto linku je v skratke o nich niečo, v archíve Reflexu nájdete všetky tohtotýždňové príbehy…

https://www.facebook.com/425416834471798/videos/477527599713286/

Ach, naše deti…

Sebinko – nádherný zlatovlasý chlapček, zomrel pre pochybenie v liečbe a jeho rodina odvtedy prechádza peklom bolesti i vyhrážok…

Dianka – len 18-mesačná Dianka, malý milujúci anjelik s nežnými modrými očami, tak krehko pôsobiaca v truhle…

Jakubko – chlapček so žiarivohnedými očami po mame Dagmarke, jej jediný milovaný synček, ktorý sa k nej tak rád túlil…

Ninka – dievčatko s nádherným úsmevom, ktoré na fotografii pôsobí tak živo, akoby malo každú chvíľu prehovoriť…

Timejka – jediné dieťa Andrejky a Tibora, snažila sa pomáhať iným a študovala dve vysoké školy – neukončila ich, po prvom ročníku zomrela kvôli zle určenej diagnóze a nesprávnej liečbe…

Ivan – už bol otcom dvoch malých dcér, po banálnej operácii zomieral bolestne viac ako pol roka…

A koľkí sa spravodlivého vyšetrenia nedočkajú, či majú o jeho správnosti pochybnosti… Aj také príbehy sú uverejnené na stránke Obete zdravotníctva. Ľudia, ktorí nemlčia.

Za všetkých jeden z príbehov – 24.7.2019 Ľuboš Stano píše o svojej dcérke, ktorá sa pred dvomi rokmi udusila…

Viete, nemlčíme, lebo je nutná zmena. Aby nezomierali mnohí ľudia zbytočne.

A čo ma tam zaujalo…

Nedá mi nepoukázať na to, čo v závere jedného Reflexu vykladal za Svet zdravia pán Kráľ – hovorí sa tomu zavádzanie a bagatelizovanie. Lebo vraj ak by lekárov postihovali, budú odchádzať. No tak, pán Kráľ, máme nedostatok pracovníkov v rôznych odvetviach, ak ich budú stíhať za pochybenia a priestupky, tiež odídu…

My chceme, aby každý niesol zodpovednosť za svoje konanie, za svoje pracovné postupy – ako kuchár, vodič autobusu, predavačka, úradník v banke, či kominár, tak aj lekár. Aby nám ročne nezomieralo 11 000 ľudí, ktorí by mohli žiť. Lebo aj oni majú právo na život. Lebo my všetci máme právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

A ak niektorí lekári nechcú niesť zodpovednosť za svoje postupy, bude naozaj lepšie, ak odídu.

Elena   26.7.2019

P.S.: martinaha – máme plné právo pomenovať pochybenia, ktoré zavinili smrť našich detí, či sa to Vám osobne páči alebo nie. Ak majú lekári zlé podmienky, mali bojovať nie za platy, ale za personálne zlepšenie situácie počas tých rokov. Ak šofér – profesionál niekoho zrazí, nikoho nezaujíma, že má staré auto či nedostatok oddychu – je potrestaný.

Neviem akých „okiadzačov“ máte na mysli, ÚDZS SR preukazuje pochybenia v týchto prípadoch. Napríklad v prípade smrti môjho jediného syna je lekárka právoplatne odsúdená na úrovni Najvyššieho súdu. Nikdy sa sama neospravedlnila, nikdy nespravila žiadny krok, ktorým by sa snažila zmenšiť dopady jej činu na moju rodinu. To je profesia, založená na vysokej etike, v ktorej sa prevzatie zodpovednosti za svoju vlastnú chybu nenosí – a radšej sa jej dopady hádžu na plecia obetí… A podľa vás by práve obete nemali mať právo sa ozvať za spravodlivosť, len byť voči páchateľom ohľaduplné. Aj lekári majú, rovnako ako ostatné profesie, plnú zodpovednosť za svoje pracovné postupy a výkony.

Nevidím dôvod ísť študovať medicínu, nech študujú poriadne tí, ktorí pracujú v odbore. A že v každej krajine niekedy lekári pochybia, je pravda, rovnako ako to, že za to potom nesú zodpovednosť.

A, pravdaže, súhlasím s Vami v tom, že sú aj lekári, ktorí zachránili mnoho životov, vyliečili veľa pacientov. Mnohí zdravotníci sú slušní a čestne sa správajú. Pokojne o nich píšte, koľko chcete –  a budeme úprimne rady, my mamy, ak sa pridajú k nášmu boju za zmenu – lebo sami chápu, že takto to ísť ďalej nemôže a v konečnom dôsledku tí nezodpovední zdravotníci devalvujú aj ich prácu…

Lekári bojovali výlučne za svoje platy – pokiaľ si spomínam, mali problém zvyšovať aj platy sestier. Zabudli ste, aké všelijaké kroky lekári robili, aby sa sestrám nenavyšovalo??? Ak vybojovali niečo iné, pre pacientov, – pripomeňte mi – ja viem len o ich platoch, opakovane za ne vydierali, nechali pacientov naverímboha s ich hromadným „pnkovaním“…

Milá štrkáč – nie článok, ale situácia rodín s mŕtvymi deťmi je silne emotívna. Ľudia sa bránia vnímať také situácie, lebo si uvedomujú, aké sú zraňujúce pre nich už len pri predstave – no a my to musíme žiť, deň za dňom.

A všeobecne ku diskusii – niekedy lekár nedokáže pacienta zachrániť, aj keď urobí maximum. No naše prípady nie sú o tom. V prípadoch našich detí konkrétny lekár neurobil ani ten základ, ktorý urobiť mal – sú o hrubých pochybeniach, ľahostajnosti, závažnej neodbornosti postupu.