otvorene

Prší a prší, neustále i teraz. V Revúcej zatopilo dokonca aj psí útulok – prosím, ak viete pomôcť dočaskou pre nejakého psíka, urobíte dobrý skutok.

Počasie vyzerá skrátka viac ako bláznivo, až zúfalecky bláznivo. V Prahe husto sneží, v Tatrách víchrica láme stromy, u nás podmyl vytrvalý dážď cestu na Tisovec a museli ju odstaviť.

Žijem v horách, na kopci, a tak by som mohla kývnuť plecom – nás predsa nevytopí. Dokonca aj víchrica, ktorá sa ženie už tretí deň Tatrami, tu zmiernila svoj dych na prudký vietor. Keďže pochádzam z Tatier, volala som mame i dnes, ako počasie vyčíňa – chválabohu, nestrhlo im strechu, hoci je už schátraná, a aj elektrinu majú. No nemôžem len tak spokojne sedieť a tváriť sa, že sa ma to netýka, súcitím  so všetkými, ktorých ohrozuje toto počasie. Utrpenie iných ma vždy hlboko zasahuje, nedokážem a ani nechcem len prihliadať.

No musím povedať, že tá dnešná tragédia autobusu s 12 mŕtvymi pri Nitre má ešte oveľa väčší rozmer, ako nejaká zatopená pivnica, či výpadok elektriny, či aj odnesená strecha – lebo to vždy možno opraviť a napraviť, ľudský život nevrátiš. Nechcem to analyzovať, som príliš zasiahnutá tou udalosťou – úprimnú sústrasť všetkým tým pozostalým vyjadrujem. No neviem, čo už tam spravia ministerky a minister, načo sa tam vôbec trepali – akurát prekážať im môžu na mieste havárie so svojou ochrankou. Namiesto toho ihneď mala zasadať vláda – a bezodkladne prijať účinné opatrenia voči šoférom, ktorí sa na cesty trepú s preťaženými autami, nehľadia na to, ako bezohľadne tým ohrozujú iných. Aj u nás sa bezohľadne rútia z kopca či na kopec deň za dňom preťažené kamióny. Myslím že by mali policajti ďaleko viac sprísniť kontroly v tomto smere, a pravdaže aj pokuty za takéto konanie. Tri krát a dosť – po treťom nachytaní vodiča s preťaženým nákladom vziať mu vodičák doživotne a zhabať aj kamión, či nákladné auto.

Teraz sedím a uvažujem o dnešku, nevládzem robiť nič iné. Som intuitívec, ráno som kráčala do práce v Revúcej temnou ulicou v daždi a  spievala som si polohlasne moje ikaro života, lebo som mala intenzívny pocit, že treba šíriť ochranu. Že sa niečo zlé udeje, nevedela som ale, čo to má byť. A tak som posielala ochrannú energiu tam, kde ju bude treba. Ten zlý pocit som mala ale ešte aj podvečer, vravela som si – nie, to som nezachytila ráno tú dnešnú nitriansku haváriu autobusu, je to niečo iné. Neviem čo zlé sa dnes ešte zmelie. Neviem. A neviem ani meniť beh sveta. No to viete, že by som chcela, moja idealistická snaha o dobro sa ma kdesi hlboko v srdci stále drží, no pokorne skláňam hlavu, nie ja to tu riadim.

Teraz si uvedomujem, aký výstižne symbolický názov k dnešnému blogu má táto jedenástka – lebo vietor čias nie je len politika, ale práve tie malé ľudské tragédie, ktorými bol dnešok preplnený.

V tejto chvíli som o hodný kus krotkejšia, prezradím vám – dostala som dnes silnú osobnú lekciu Zámeru sveta. Ukázal mi, ako to má všetko pevne pod kontrolou, naozaj to riadi. Opakovane sa v tom uisťujem – jedna vec je to vedieť a chápať rozumovo, druhá vec je nechať to poznanie preniknúť hlboko do svojho srdca a mať hlbokú dôveru ku všetkému, čo sa deje. Zámer sveta chce po mne len tri veci – aby som teraz nešla na Červenicu (ťahá ma to tam teraz moc a moc), aby som nepoužila žiadnu kliatbu (lebo to by zastavilo môj proces belenia), a aby som prijala s dôverou to, čo mi prichádza do života (aj keď to bude vyžadovať prekročenie veľkej hranice strachu z mojej strany, silnú dôveru).

Sme tu na kopci v bezpečí pre dažďom, no izolovaní. Keby som bola niekde dolu, šla by som pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Možno práve o tom sú takéto situácie, aby nás učili byť súdržní v ťažkých časoch. A možno sú aj o tom, aby nám ukázali, na čom v živote naozaj záleží, lebo v náhlení dní a lesku pozlátka na to občas zabúdame.

Pretože práve toto sú chvíle, keď si človek uvedomuje, na čom naozaj záleží. Na domove, poskytujúcom hrejivú náruč. Na tom, aby všetci blízki boli v bezpečí. Na pokojnom večere doma so šálkou horúceho času.

Moc si prajem, aby všetci ľudia mali pokojný večer, aby sa už dnes nikomu nič nestalo.

Dážď, prosím, prosím, prosím, ustaň.

Elena     13.11.2019