Vo vetre čias 11. – Krídla anjelov. ..
29. novembra 2019 20:36,
Prečítané 2 759x,
elenaistvanova,
VO VETRE ČIAS
Vždy som chcela žiť vo svete, ktorý sa na nič nehrá. Obyčajný hand made, vyrobený vlastnými rukami a srdcom. Žije, dýcha, smeje sa a spieva si. Trbliece sa v ňom rosa v lúčoch slnka, občas aj prší a je blato. Ale nie špina.
Akosi som zablúdila do iného sveta.
Anjelské krídla, zavesené na stene vo svete plnom klamstiev, pobehlíc a vrahov, pôsobia trochu stratene…
Elena 29.11.2019
P.S.:
Iba sťahovaví vtáci sa vracajú.
Iba stromy majú dosť času, aby mohli žiť v spomienkach…

23.11.2025
Nuž, i keď nie som veliteľom ozbrojených síl a na vojne som nikdy nebola (najšťastie), jasne vidím nezrovnalosti trčiace z príbehu o Ukrajine. Keby nebolo tragédiou, že tam ľudia umierajú, tak by to bolo i na zasmiatie aké hlúposti to tu ľuďom o tej vojne nakukávajú. Vraj Ukrajina vojnu vyhrá, len ju máme podporovať. Veď i posielame a posielame [...]
22.11.2025
Žabomyšie politické spory a kecy ma emočne nezasahujú – i keď chápem, že podaktoré z nich majú závažný dopad na život nás všetkých Správa, pri ktorej som zostala naozaj smutná, svietila v článku v linku https://regiony.zoznam.sk/nas-top-zamestnavatel-sa-topi-v-strate-sokujuci-plan-na-zachranu-koniec-az-pre-4000-ludi-a-velke-zatvaranie/ Podľa plánov vedenia môže v [...]
22.11.2025
Fučalo divoko u nás v horách včera, sneh rozmetával prudký vietor všetkými smermi. Deň vylepšili vodári, pre poruchu voda začala tiecť až okolo piatej podvečer. Dieťa putujúce domov busmi poslalo správu – pozri, neviem ako sa dostanem domov Pozrela som – a slová som v prvej chvíli nenachádzala. Veď pozrite i vy. On sa tam skutočne na ceste snažil otočiť s [...]
Celá debata | RSS tejto debaty