otvorene

Mohol to byť ktokoľvek z nás, kto milujeme zvieratá a pomáhame im – ktokoľvek z nás mohol byť na mieste troch žien, ktoré sa utopili v Revúcej pri záchrane psíkov.

Ľudia na sociálnych sieťach sa vtedy pustili do hľadania vinníkov a útočili hlava – nehlava. Pravdou je, že búrka prišla v čase, keď už peniaze na útulok boli zo strany mesta pridelené, dokonca poslanci mesta Revúca odhlasovali pomoc v podstatne vyššej sume, ako bola pôvodná požiadavka. Policajti i hasiči pomoc ponúkali doobeda – a v čase, keď ženy zomreli, zachraňovali vytopené domy, pracovali obetavo a nepretržite počas kalamity – žiadne „odrobil som osem hodín, a padla“. Ktosi i na tie mŕtve ženy dokonca spustil výčitky, už ani neviem aké bludné dôvody vymyslel – nevošli do rieky úmyselne, bola tma, boli v strese, v cudzom prostredí, snažili sa odviezť psíkov – robili to najlepšie, čo vedeli. Súhlasím s tým, že by sa mal o túlavé zvieratá slušne postarať štát, ibaže čo môžeme čakať od štátu, ktorý sa slušne nestará ani o ľudí – má množstvo bezdomovcov a obyvateľov živoriacich zo žobráckeho dôchodku či zo žobráckej mzdy, a jeho jedinou starosťou je skresliť štatistiky, aby sme chápali, že „máme sa fajn“…

Chápem, že z väčšiny diskutujúcich hovorila bolesť a preto tie reakcie – nájdime vinníka. Lenže v tomto prípade ho nieto. Nemá ani zmysel hľadať vinníka – lebo tým už nič nezmeníme.

To, čo môže urobiť teraz každý z nás, dnes, je pomôcť – ak naozaj úprimne chceme. Kúpila som si  dnes ich kalendár. A ak každý z diskutérov, ktorí vtedy písali búrlivo svoje názory, kúpi tiež  jeden kalendár z útulku za 10 eur, tak urobí oveľa viac dobra, ako keby vypisoval na sociálne siete takéto názory päť rokov.  Pretože nie sú dôležité pekné reči, ale skutky.

Dnes je v Revúcej jarmok – bola som sa tam prejsť a hlavou mi vírili spomienky.

Útulok tam mal tiež stánok. Boli i psíky, prekrásne sú, však? Hľadeli na ruch okolo seba, túžili sa doň zapojiť. Každý chce mať domov, dá ho niekto k Vianociam týmto psíkom – natrvalo?

Elena    6.12.2019