Iba krôčik sme od Vianoc, no ešte je tu zimný slnovrat.
Uvažovali ste nad tým, aké to je narodiť sa tesne pred Vianocami? To už väčšina ľudí spojí narodeninový a vianočný čas aj darčekovo – tí, ktorí sa narodili v tomto čase, to poznáte, však? Pozná to aj moje stredné dieťa, slnovratové, práve dnes má narodeniny.. A tak je to aj so znovuzrodom sily slnka – podaktorí sa už dívame na Vianoce a popri slnovrate prebiehame upachtene bez povšimnutia. A to je škoda, pretože zimný slnovrat je dôležité obdobie roka.
Je najdlhšou nocou. A je zároveň znamením, že sila slnka ožíva, že sa začne predlžovať deň.
Dnešný slnovrat vítalo mnoho ľudí pri Stonehenge. Hm, musí to byť úžasný zážitok, teda aspoň podľa mňa – vždy som túžila sedieť kdesi na svitaní v prírode a pozorovať východ slnka od prvopočiatku. Slnko sa mi odvčera koincidenčne priplietalo znovu a znovu, reagovala som sprvu pobavene, potom už neisto, nerozumela som tomu. No tak, Zámer sveta, čo to má byť, prečo mám venovať pozornosť slnku – dala som večer otázku, už ležiac. A v tej chvíli som si uvedomila, že slnko mám aj priamo pred sebou oproti posteli na stene.
No veď áno, slnko nám dáva život, miluje nás, prežiari naše dni. Žeby to bol pre mňa ten odkaz Zámeru sveta?
Najtemnejšia býva noc pred svitaním – toto čínske príslovie mi v tejto chvíli vybehlo v mysli ako asociácia. No áno, pred úsvitom je najväčšia tma. A symbolicky sa mi to prepája s dnešným slnovratovom. Dalo by sa povedať, že je práve dnes tá najväčšia tma – a že od tejto chvíle sa začne rozjasňovať.
A poviem vám, aj mne sa začalo rozjasňovať, trochu. Silná koincidencia k tomu mi prišla aj dnes popoludní – slnovrat je skrátka zvláštny čas. V skupine zdieľal Vojta Franče nádherný text, ktorý napísal pred pár rokmi. Súhlasil s jeho uverejnením v mojom blogu, a tak sa o časť z neho s vami podelím. Je o slnovrate, a slnku a – no veď čítajte…
SLUNOVRATOVÁ MODLITBA
Směle odhazuji,
co mi již není nésti s sebou.
Na mé cestě domů.
Uvolňuji sebe ze všeho,
co mi již neslouží.
Vítám sebe v místě, kde
chci být.
Otvírám se novému, nezrozenému,
nesmírnému,
ohni úsvitu vprostřed temnoty,
rdící se čistotě
a kráse, jíž nikdo dosud
nepopsal.
To dobrodružství jest žíti mě.
Plachty mé lodi se již nadouvají
v červánkách neznámého.
…
Vítám řeku, proud,
jenž mě nese a
nastupuji ve svou loď.
Vítám změny,
svátek prostoty.
Plujeme domů,
já i ty.
Elena 22,12,2019
Celá debata | RSS tejto debaty