otvorene

Dva útoky, ktoré sa stali pod Tatrami a na Spiši v posledných dňoch rozvírili pozornosť verejnosti. Objavili sa v médiách včera vyjadrenia napríklad pani Biháriovej, ako je pohoršená tým, že sa do tých oblastí vybral poslanec Kotleba.

Poviem teraz o celej situácii to, čo ešte v blogoch a médiách nezaznelo. A môj názor na tie dva prípady, aj na celú situáciu s tým súvisiacu.

Začnem zostra…

Prečo sa vybral Kotleba do Važca a do Richnavy?

Lebo sa o ľudí v tých lokalitách a ich osudy zaujíma. Možno teraz niekto z vás namietne, že je to predvolebná hra. Nuž, chodí do rôznych lokalít pravidelne, aj mimovolebne, pokiaľ viem. Čítala som jeho vyhlásenie, že tam nie je ako predseda politickej strany, ale ako člen Výboru pre obranu a bezpečnosť.

https://magazin1.sk/kotleba-prisiel-do-obce-kde-dobili-hasica-ludia-ho-vytlieskali-ti-ludia-maju-byt-vsetci-vo-vazbe/

A na druhej strane – a na to chcem hlavne zamerať moju otázku – prečo tam takisto nejde akákoľvek ďalšia politická strana? Však tiež môžu predvolebne, nie? Napríklad niektorá z terajších vládnych strán. Na rozdiel od Kotlebu by občanom mohli zástupcovia vládnych strán fundovane porozprávať o tom, ako chce táto vláda riešiť energetickú chudobu

• že dostanú príspevok na energie len tí z občanov, ktorí budú popri výške príjmu plniť aj kritérium, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, čiže tí, ktorí nepracujú zasa raz budú na tom lepšie ako tí, ktorí pracujú,
• toto kritérium je – verejne prehlasujem – zvolené v tomto štáte účelovo, pokladám ho za diskriminujúce voči poctivo žijúcim občanom, ktorí pracujú či ktorí pracovali,
• v iných krajinách je výška príjmu občana jediným diferencujúcim kritériom,
• u nás podľa návrhu – ak prejde v tejto podobe – aj keď pracujúci človek alebo dôchodca bude mať finančne situáciu rovnakú či dokonca horšiu ako nezamestnaný, nedostane na riešenie energetickej chudoby nič, týmto opatrením sa podľa mňa opäť podporuje generačná nezamestnanosť – lebo sa oplatí nesnažiť…

A vráťme sa k tým minulodňovým útokom. Prečo tam neprišla žiadna z inštitúcií, ktoré majú pomáhať integrovať rómskych spoluobčanov do spoločnosti – a dostavajú na to peniaze nie malé? Prečo tam nie je pani Biháriová samotná, ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenska tam mohla pobehnúť ešte pred ním, nech ľudia vidia ako sa Progresívne Slovensko stará o občanov. Namiesto toho je jednoduchšie tárať v médiách, ako ísť tam nemá ani Kotleba.

Rovnako splnomocnenec pre rómske komunity –  prečo v takejto situácii nie je tam? A čo pani ministerka vnútra? Keď nedávno pri Nitre havaroval autobus, prišla tam ešte aj ministerka školstva – kde je pani ministerka školstva teraz? Však tiež ide o žiakov, v oboch prípadoch.

Takže sami nejdú, a ešte aj Kotlebovi tam ísť bránia. Potom čo majú robiť občania v tých lokalitách? Držať hubu, krok a platiť na pohodlný život tých, ktorí ich ohrozujú?

Poviem vám, žiť na mieste, kde je zvýšený počet ľudí neprispôsobivých, nie je ľahké. Ja si občas hovorím, že všetci tí múdri v Bratislave, ktorí vymýšľajú kadejaké opatrenia od stola, by si mali neprispôsobivých ľudí aspoň s jednou osadou nasťahovať do svojho životného prostredia a vedľa svojho bydliska – a aplikovať tam svoje nápady, ako to bude v praxi fungovať. Oni predsa nie sú žiadni rasisti, neprispôsobivých občanov budú chápať a vychádzať im v ústrety. No veď to bude úžasný príklad pre Slovensko, pre všetkých rasistov a extrémistov. Následne, až keď overia účinnosť tých nápadov na vlastnej koži, mali by ich ako príklad dobrej praxe postúpiť ostatným ďalej, rozšíriť ich.

Pripomeniem, ako život pri lokalitách, kde je väčšia skupina neprispôsobivých ľudí, niekedy vyzerá…

Život ľudí pri osadách…

Ľudia, ktorí žijú v lokalitách kde došlo ku útokom, sú pohoršení a cítia sa ohrození pri svojom každodennom živote. Nečudujem sa, však žiť v oblasti s vyšším počtom neprispôsobivých občanov prináša celý rad problémov – vyskytujú sa drobné krádeže, záškoláčenie, žobranie napadne vám ako prvé možno. Áno, vyskytujú, a tieto skutočnosti podľa mňa nemožno podceňovať.

Nie je predsa príjemné, že prídete o úrodu, o ktorú ste sa starali a s ktorou ste rátali na vlastné prežitie (veď ide o oblasti, kde mnoho ľudí nemá peniaze nazvyš), či skutočnosť, že vám ani neviete kedy zmiznú zo dvora veci. Je to aj o vyšších zdravotných rizikách, lebo sa vyskytujú prípady infekčnej žltačky (v našej lokalite sa vyskytli v priebehu pár rokov opakovane), vši, svrab, deťom z tašiek vyliezajú šváby v škole (a ktoviekde vyliezajú z tašiek ich rodičom, hovorím si občas v obchode).

Hluk v autobuse, niekedy stačia piati a je lomoz v štýle „celý autobus náš“. Presviedčajú nás, že je to kulturálne podmienené, ale ja si to celkom nemyslím – lebo i tí hulákajúci sa vedia správať inak, ak musia. Autobusári by vám vedeli rozprávať, ako museli s deťmi do školy chodiť autobusom hliadky, lebo ničili bus a vystrájali, aj ako po krátkej dobe nikto ako hliadka s nimi nechcel chodiť, lebo rodičia tých najväčších nespratníkov sa im údajne potom vyhrážali.

Žobrajúce deti sa tu potĺkajú – musím ale úprimne priznať, že mne sa to už nestáva. Lebo pred časom som cca dieťaťu, čo žobralo odo mňa peniaze, lebo ho údajne rodičia nekŕmia a je hladné, poskytla ráznu pomoc. Poď, povedala som, ideme na políciu a nahlásime, že sa rodičia o Teba nestarajú. A počkaj, zavolám aj sociálku, zoberú Ťa do domova, tam budeš mať jedlo a dobrú starostlivosť. Vzala som mobil, že sociálke zavolám – a v tej chvíli bolo po žobraní. Pomôžem, keď môžem, dávam veci po deťoch a hračky. Ale pokladám za potrebné mať jasnú hranicu medzi pomocou a zneužívaním a deti by sme nemali v žobravom spôsobe života podporovať.

A k tým potĺkajúcim sa deťom – nedávno som odchádzajúc na poradu pri pracovisku zastihla na plote susedného domu troch výrastkov. Dom je opustený, suseda zomrela, len občas tam chodia jej blízki pozrieť. Dohodovali si, čo a ako tam môžu ukradnúť. Moje otázky typu „prečo nie si v škole“ (však bolo cca 10 hodín)  ich odohnali, no je otázne, že dokedy. Naozaj si myslím, že v priebehu dopoludnia by mestská polícia mala prejsť ulicami aspoň dva-tri razy a deti potulujúce sa samé bez rodiča kontrolovať. Majú byť v škole. K lekárovi bez rodiča ísť nemôžu. Ak sú na chorej, tak nemajú čo robiť na ulici, majú ležať doma. Po treťom raz zistené potĺkanie sa dieťaťa ulicami miesto školy a prípadnej domácej liečby pre je dôvod, aby to polícia riešila v spolupráci so sociálkou ako zanedbávanie dieťaťa. Dodržiavať pravidlá ľudí naučíme len dôsledným vyžadovaním dodržiavania pravidiel.

Je potrebné spomenúť aj zvýšené náklady niektorých obcí a miest za smeti kvôli neplatičom, čistenie a vyvážanie odpadu okolo ich príbytkov, veď na to sa musia tí ostatní občania poskladať. Aj opakované poskytovanie bývania po zdevastovaní pôvodného, však mnohí poctivo pracujúci majú hypotéky po desiatky rokov ich splácajú. Nepáči sa mi v takej situácii, že niekto dostane zadarmo a pohodlne čosi, a neváži si to, no my mu dávame znovu a znovu.  Týka sa to nielen obydlí pre neprispôsobivých občanov, ale napríklad i nelimitovaných liečieb závislostí, či zvyšovania minimálnych  dôchodkov nadlimitne aj pre špekulantov – je toho naozaj veľa, kde to v tomto štáte funguje nespravodlivo.

Isteže nie všetci príslušníci jednej skupiny sa správajú rovnako. Týka sa to tak Rómov, ako aj Slovákov, Maďarov, alebo hoci kňazov – jeden sa z lásky rozdá, a druhý sexuálne zneužíva deti. Rozhodne preto nepaušalizujem. Pravdou ale je, že ak sa skupina neprispôsobivých občanov zíde na jednom mieste vo väčšom počte a žije tam, vznikajú problémy.

Toľko ku životu v takýchto lokalitách. A teraz sa pozrime priamo na tie prípady.

Iba jednotlivec, či systémová chyba?

Poviem to otvorene – brutálne správanie páchateľov naozaj nedáva priestor na táranie o tom, že „ide iba o jednotlivcov“. Je to podľa mňa aj systémová chyba – lebo ak v tejto spoločnosti môžu výrastkovia beztrestne páchať závažnú trestnú činnosť, v poriadku to nie je. Je úplne jedno, či je rómsky alebo nerómsky ten výrastok – spoločnosť nesmie pripustiť zanedbávajúcu výchovu zo strany rodiča, lebo ide o budúcnosť tých detí samotných. Ochrana dieťaťa spočíva podľa mňa v zásadnej, dlhodobej a systematickej kontrole jeho výchovy po prvom priestupku, a prísnom potrestaní rodiča za nevýchovu v takýchto prípadoch brutálnej trestnej činnosti.

Myslím, že v prípade, ak spácha nejaký trestný čin dieťa a nemožno ho stíhať, má polícia stíhať jeho rodičov. Za dieťa zodpovedá do dospelosti rodič, aj za jeho výchovu. Dokonca za to dostáva od štátu peniaze v podobe príspevku na dieťa – podaktorí i v celom rade ďalších príspevkov.  Zároveň dieťa dostane sociálny vzor nie „môžem robiť hocičo, nič sa mi nestane“, ale „každý zlý čin je potrestaný“.

Pokladám za systémovú chybu, ak spoločnosť v takýchto prípadoch zametie veci pod koberec, netrestá rodičov a dáva tým dieťaťu zlý model správania.

Zároveň podľa mňa by dieťa nemalo byť síce za čin stíhané, ale malo by spoločnosťou byť chránené pred dopadom zlej rodičovskej výchovy na svoj život, t. j. bezprostredne po čine by také dieťa odvedené do resocializačného zariadenia, diagnostického zariadenia, reedukačného zariadenia, respektíve na detskú psychiatriu. Lebo ja osobne mám vážnu pochybnosť, či je dieťa správajúce sa tak brutálne, ako sa dialo v tej Richnave, skutočne duševne zdravé. A preveriť to môžu len odborníci, ktorí dieťa budú dlhodobejšie pozorovať a diagnostikovať v rámci diagnostického pobytu.

Rovnako by som preto rodičov takého dieťaťa povinne na plný úväzok zamestnala, aby pobyt svojho nesprávne vychovaného dieťaťa platili v plnej výške. To by ste videli potom ich výchovu po návrate potomka z pobytu, keď by za to museli konečne niesť následky oni sami.

Takže rodičov stíhať, a dieťa liečiť treba v takýchto prípadoch – a to bezodkladne. Nie nechať sa potĺkať celé dni či týždne po čine doma, a až tak konať. A je to dôležité nielen z hľadiska dieťaťa a pravidiel spoločnosti (kde trest by mal pre preventívny a sankčný účinok nasledovať po čine čí skôr.  Je to podstatné i z hľadiska „tých ostatných“ – ľudí, ktorí v tej lokalite žijú. Veď ako môžu žiť spokojne s vedomím, že taký gauner žije v ich susedstve?

Ku kvalifikovaniu skutku pre toho 14-ročného páchateľa z Richnavy tiež mám výhradu – aká „len lúpež“? Ja by som to hodnotila aj ako pokus o vraždu – lebo popri lúpeži tam bolo správanie, kedy pani ležiacu na zemi zhodil o mosta, skákal po nej potom. To skutočne nemáme kvalifikovaných vyšetrovateľov – odborníkov, ktorí jasne vidia znaky trestného činu?

Záverom…

Uvedomujem si, aké hrozné je zažiť takéto niečo v čase tesne predvianočnom. Ako asi bude sviatkovať rodina, ktorej mama ledva prežila útok výrastkov.

Uvažujem, s akými pocitmi asi chodí do školy dievčatko, ktorému dobili „spoluobčania“ otca – aké budú asi jej Vianoce?

A pýtam sa nahlas a otvorene – prečo sa, doparoma, staráme večne len o ľudské práva páchateľov a ich rodín? Práva ich obetí sú kde? Myslím, že je najvyšší čas začať v tejto spoločnosti hovoriť o právach obetí a dať ich na rovnocenné postavenie právam páchateľov.

Elena   20.12.2019