otvorene

Premiér vyzval oficiálne prezentovanú prezidentku Čaputovú (ach, áno, rozhodla som sa do oficiálneho vyjadrenia ÚS SR ku podaniam doktora Harabína titulovať ju takto, takže ďalej uvádzam skrátene ako OPP – mala by sama vo vlastnom záujme vyzvať ÚS SR, aby definitívne doriešil tie podania a tým potvrdil alebo vyvrátil jej legitímnosť), aby Istanbulský dohovor v mene Slovenska odmietla.

O Istanbulskom dohovore a konaní OPP Čaputovej v tejto chvíli uvažujem, aj o možnom postupe, aby sa zamedzilo podpisu dohovoru, ktorý väčšina národa nechce a oficiálne sa od neho dištancovala aj vláda SR a parlament. V tomto blogu sa o tie úvahy s vami podelím.

Istanbulský dohovor…

Určite nie som proti opatreniam voči tyranom, ktorí ubližujú ženám – práve naopak. Pravdou je, že spomenutý dohovor obsahuje množstvo ustanovení, ktoré sú skutočne zamerané na boj proti násiliu – napríklad štát čo ho podpíšu sú viazané, aby vytvorili dostatočný počet zariadení núdzového bývania pre obete násilia, aj bezplatné telefónne linky pomoci a mnohé formy násilia, ako sú fyzické, psychické a sexuálne násilie vrátane znásilnenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútený umelý potrat či násilná sterilizácia, budú ustanovené za trestné činy. Ale to už i teraz platí u nás.

Ale tento medzinárodný dokument

• jednak násilie sám osebe nezastaví, mnohé v ňom uvádzané veci už riešené v legislatíve my a tie ďalšie sa týkajú štátov, ktoré realizovať nebudú  (ako zabráni násilníkovi byť agresívny? a ako zabráni, aby mrzačili pohlavné orgány ženám v Afrike?)
• na druhej strane je v ňom viacero kontroverzných ustanovení, s ktorými sa rozhodne nestotožňujem.

Vláda a parlament  odmietli Istanbulský dohovor (oficiálne známy pod menom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu). Je otázne, či prezidentka jeho nepodpísaním taktizuje a čaká, kto vyhrá voľby – potom by sme mali dvojnásobný dôvod určite všetci ísť voliť a voliť uvážlivo.

Som konzervatívne orientovaný človek…

Rodina je podľa mňa široký pojem, ale manželstvo tvorí muž a žena. Smerovanie, ktorým sa chápanie rodiny v súčasnosti uberá, sa mi zdá hodne kontroverzné. Predovšetkým odpojenie rodu od pohlavia sa mi nezdá v poriadku.

Sladká naivita…

Transgenderová ideológia akosi podivne preniká do našich životov. A kým zrejme nikto súdny nemá problém s tým, že životný partner  rovnakého pohlavia príde pozrieť do nemocnice za svojim partnerom a dostane informáciu o jeho zdravotnom stave bez problémov, či dedia vzájomne majetok, tak s niektorými ďalšími dosahmi na náš život problém rozhodne ja osobne mám. S obavami čítam správy o tom, ako náhradné matky rodia deti homosexuálnym párom – nezdá sa mi mať dvoch ockov  a žiadnu mamu pre dieťa v našej spoločnosti šťastné. A to dieťa sa tomu nedokáže brániť, ani sa rozhodnúť, či sa chce v takej situácii ocitnúť – pokladám to celé za porušovanie práv dieťaťa

https://www.blesk.cz/clanek/radce-zdravi-a-zivotni-styl-zivotni-styl/631496/dechberouci-nahradni-mama-lauren-porodila-malou-nelly-dvema-tatinkum-tyhle-fotky-vas-dojmou.html.

Nepáči sa mi ani, ak sa tvárime, že ak si niekto oblečie sukňu a vyhlasuje, že je žena, tak je žena. V živote to vidieť v mnohých situáciách, aký je to nezmysel. Transgender ženy rovnocenne súťažia v športe so ženami – však príkladov ako im to ide lepšie je viac ako dosť. Uvádza ich napríklad článok

https://blog.postoj.sk/41944/istanbulsky-dohovor-ako-nastroj-sirenia-gender-ideologie

Veľmi dobre sa darí napríklad austrálskej „vzpieračke“ Laurel Hubbard, ktorá dokáže zvíťaziť naozaj s impozantným náskokom pred ďalšími súťažiacimi. Športová šťastena praje aj transgender „bojovníčke“ MMA (čo je asi najtvrdší bojový šport na svete) Fallon Fox, inak biologickému mužovi, ktorej − či skôr ktorému − sa podarilo svoju skutočne ženskú súperku dobiť tak, že jej privodil otras mozgu a zlomil kosť na tvári. 

Ďalšími obeťami sú úplne nevinní žiaci a hlavne žiačky, ktoré sú prinútené strpieť vo svojich sprchách a šatniach biologických mužov, ktorí si nárokujú na prítomnosť v ženských priestoroch na základe ich transgender identity. Ich „právo“ musí byť rešpektované, avšak na právo dievčat na dodržanie ich ženskej intimity dnes v moderných západných krajinách akosi nikto nehľadí.

Zaujímavý je i prípad sexuálneho násilníka z Toronta, ktorý bol odsúdený za dve znásilnenia. Vo väznici „pochopil“, že je vlastne žena, a tak ho preradili do ženskej väznice. Tam potom opäť pokračoval v sexuálnych útokoch na svoje spoluväzenkyne.

Nuž, pozoruhodné informácie – vážne chcete toto poniektorí presadzovať do nášho života?

Čo by bolo po podpise toho dohovoru – ak vyhlásim, že sa mi páčia tradičné rodinné hodnoty, budú ma stíhať? A v rámci búrania rodových stereotypov budú mamy obliekať chlapcom do škôlky sukničky? Chlapa s bradou budeme musieť oslovovať slečna, ak si to bude želať a bude vás prehliadať na colnici muž vydávajúci sa za ženu (pardon aktivitisti – mala by som povedať, že žena, ktorá na mňa pôsobí výzorom ako muž? Alebo ani to, len mlčky podobné nové hodnoty a pravidlá trpieť?)?

Som kategoricky proti 73 pohlaviam a rodičom 1,3 či koľkým (už som sa dočítala o dieťati, ktoré malo dvoch otcov a jednu matku darkyňu aj biologicky údajne).

Ak OPP Čaputová nekoná ohľadne Istanbulského dohovoru

v zmysle prejaveného postoja SR zo strany parlamentu a vlády, tak je potrebné hľadať spôsob, ako ju zastaviť, aby tento dohovor napriek postoju väčšiny národa nepodpísala. Jednoduché a efektívne riešenie môžeme inšpiratívne hľadať v iných krajinách, kde už tento dohovor odmietli.

V minulom blogu som spomenule InfoVojnu, Dopoludnie na InfoVojne s Adrianom – v relácii z 9.1. 2020  – naozaj veľa zaujímavých podnetov tam zaznelo. Okrem iného aj návod, ako riešiť situáciu okolo Istanbulského dohovoru u nás.

Veľmi sa mi páči rumunský príklad – kde Ústavný súd odmietol podpísanie dohovoru vzhľadom k tomu, že nie je jasné vzhľadom na existujúcich 73 pohlaví, že kto je ním myslený ako žena. Poslanci by sa mali rýchlo vzchopiť a skupina z nich by mala urýchlene podať podnet na ÚS SR vo veci toho Dohovoru, kým nám ho tu OPP Čaputová napriek vôli väčšiny národa nepodpíše.

Elena  1ý.1.2020

K diskusii:

lavida, chápem a akceptujem, že vývoj spoločnosti je nepretržitý proces. Ale rozhodne nie samobežiaci proces, ktorý by sme nemali nejako riešiť. A ja sa dištancujem od vývoja, ktorý by mi chcel nanútiť na ženské WC a sprchy chlapov, ktorí si len navlečú sukňu. Celá spoločnosť – i život na tejto planéte – je nastavený na mužsko-ženský princíp. je jing a jang energia, nie 73 druhov energie a rovnako nie je ani 73 pohlaví. Zakaždým, keď počujem reči o nevyhranených pohlaviach a transpohlaviach mi napadá jediné, že potrebujeme pre tých ľudí viac psychiatrov a kvalitnú liečbu, lebo sú to len odchýlky od normy a nie nová norma.

palenque – výborný nápad, vypočujme hlas národa – dajme referendum, môžeme rovno s voľbami, pre úsporu financií i času.