otvorene

Prezident a vláda by mali tvoriť funkčný celok . Ak majú investovať energiu do vzájomného doťahovania sa a konfliktov, tak o funkčnom celku niet ani reči. Prezidentka v poslednej dobe jasne ukázala, že neplánuje rešpektovať vôľu veľkej časti národa a ani vlády, lebo od odmietnutia podpisu Istanbulského dohovoru zo strany Slovenska cúvala a vykrúcala sa.

A tak v tomto blogu uvažujem práve o situácii rozpor prezidentka a vláda na pozadí Istanbulského dohovoru.

Stáva sa nemilým zlozvykom kašľať na názory väčšiny národa…

Kiska to zaviedol, ten vyhlasuje i dnes, ako by chcel po voľbách pre neho neúspešných dostať ľudí do ulíc.

O prevzatí moci táral už svojho času na Pohode. Mne sa vtedy jeho prejav moc páčil – lebo som si vďaka tomu definitívne uvedomila, že je natoľko patologický, že mu niet pomoci. Že nejakú nápravu a sebakorekciu od neho určite nemožno čakať – presnejšie, že ju možno čakať vtedy, keď nosorožcovi narastú krídla a začne Kisku oslovovať „mama“. A že má k demokracii tak ďaleko, ako ten spomenutý nosorožec ku krídlam. Nie férové prostriedky v súťaži, ale moc za každú cenu a akýmikoľvek prostriedkami – pokútnym spôsobom, manipulovaním davovo a „ulicou“. Poviem vám, každý rozumný človek by sa toho podľa mňa zľakol, akú paseku nám tu môže nastvárať.

Už teraz avizuje, že po voľbách nebude schopný prijať porážku, a že sa bude snažiť vyvolávať nepokoje. A pozor, nie ako bojovník za národ a jeho blaho – ale i proti národu.

Zjavne nepochopil, že

• voľby sú o tom, koho národ na svojom čele chce – a ak to nie je on, nemožno meniť národ a nútiť ho „chcieť Kisku“ , ale je čas zmeniť sám seba, alebo pochopiť, že je čas odísť z politiky úplne,
• v politike musí človek spolupracovať a nie bojovať, ak chce niečo zmysluplné budovať,
• že spolupráca nie je o úplnej zhode, ale o hľadaní spoločných oporných bodov v komunikácii, nie je to víkendová párty, na ktorej budem len s kamarátmi,
• že politiky by mal zasievať medzi ľudí ochotu ku konsenzom, a nie nenávisť, ako to robí on.

Možno sa na seba a svoju minulosť mohol pozrieť aspoň trochu sebakriticky, čestne ju zbilancovať a radšej odísť, no to nedokázal a ani nedokáže. Viem už s určitosťou,  že je to prázdna ilúzia, rovnako naozaj môžem čakať, kedy tomu spomenutému nosorožcovi krídla narastú.

A v jeho šľapajách úspešne kráča terajšia prezidentka (no, ešte stále neviem, či legitímna – a naozaj verejne vyzývam Ústavný súd, aby vo veci konečne rozhodol!). Názory občanov jej nič nehovoria, vôľu väčšiny nerešpektuje. Naozaj je čas strihnúť referendum by bol, keby vláda rázne nekonala.

Pellegrini a Danko spojili sily a zvolávajú mimoriadnu schôdzu NR SR. Som zvedavá, ktorá zo strán chce naštvať väčšinu voličov a nepríde na tú schôdzu, respektíve bude hlasovať proti odmietnutiu Istanbulského dohovoru. Myslím, že to je dobrý krok ku upokojeniu situácie v spoločnosti, lebo vyčkávanie na povolebné skutky prezidentky môže naozaj kadejako preklopiť volebné preferencie.

A pri Kiskovom táraní, že by štval ľudí do ulíc, mám naozaj strach, že by na to mohol niekto nevinný doplatiť. Lebo on pri svojom manipulovaní davmi zjavne neberie ohľad na nikoho a na nič.

Vrátila som sa ku starým článkom, popisujúcim jeho profil, aby som si jeho minulosť na chvíľu pripomenula – lebo sa mi zdalo, aby som nebola príliš tvrdá na neho.

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Kiska-mal-obchodovat-s-ludmi-z-podsvetia-ozvali-sa-dalsi-oklamani-ludia-V-kauze-Velky-Slavkov-mu-prihara-307925

A hodne dlho by som ešte mohla pokračovať.

No nie, nie som príliš tvrdá.

Špekulovala a špekulovala…

Bolo jasné, že situácia okolo Istanbulského dohovoru je pre prezidentku Čaputovú voda na jej mlyn. Účelovo zjavne vyčkávala, čo sa povolebne vyvŕbi, a či NR SR nebude v takom zložení, aby nemusela plniť požiadavku na zamietnutie podpisu Slovenska na tom dohovore. Je jej úplne jedno, ako tým zvyšuje napätie v spoločnosti.

Nemyslím si, že ju tak trápi násilie voči ženám. Nejde tu totiž o násilie voči ženám.

Lebo

• Ad1, žiadny papier násilie voči ženám nezastaví,
• Ad2 naša legislatíva problém násilia voči ženám rieši.

V súčasnosti má Slovensko napríklad aj zákon o ochrane obetí (už konečne, tri roky po termíne stanovenom zo strany EÚ!), no jeho realizácia v praxi je na zaplakanie. Nie je dosť psychológov, ktorí by mohli byť pri výsluchu každej obzvlášť zraniteľnej obete, a preto samotní policajní vyšetrovatelia rozhodujú, ktorá z takýchto obetí potrebuje psychológa k výsluchu. Práva obetí sú len na papieri.

Rovnako žiadny papier nevyrieši rodovú rovnosť – máme rovnosť mužov i žien zakotvenú v Ústave SR, no ženy sú dlhodobo platovo podhodnotené v porovnaní s mužmi – a žiadny Istanbulský dohovor to nezmení. Podľa mňa pri Istanbulskom dohovore ani nejde v prvom rade nejde o tieto veci. Nemienim ho teraz ale analyzovať, mojim cieľom v dnešnom blogu je poukázať na postup prezidentky.

Jej vykrúcanie sa raz tak a raz onak malo včera ráznu dohru – v rozhodnutí predstaviteľov vlády a parlamentu, zvolajú mimoriadnu schôdzu NR SR, nakoľko treba stanovisko k tomu dohovoru zasa raz (podľa mňa už tretí, podľa prezidentky prvý zrejme) ujasniť.

Koniec – koncov, prečo by aj nie schôdzu ešte teraz – však poslanci sú platení z našich daní, ak sa schôdze nezúčastnia, nemali by dostať plat. K tomu pribalí koalícia aj návrh na zrušenie diaľničných známok a zvýšenie prídavkov na deti i 13. dôchodok. Doprajem to ľuďom, a čudujem sa všetkým čo pokrikujú po sociálnych sieťach, že prečo teraz? Nuž, lepšie teraz ako vôbec, nie?

Záverom…

Som zvedavá, čo si prezidentka vymyslí potom, ak to NR SR zasa raz odhlasuje, že Istanbulský dohovor ako Slovensko podpísať nechceme.

A hej, ja osobne si myslím, že ak prezidentka nechce konať v intenciách toho, čo si žiada väčšina národa, tak nech sa vzdá funkcie a ide…

Elena 12.2.2020