otvorene

Netradičný pohľad  a môj osobný názor o politikoch teraz napíšem.

Inšpiratívny článok o jednom politikovi som si prečítala nadránom. Nadviažem naň svojou úvahou. Zostaneme tento raz pri susedoch v Česku, ale poučenie z toho môže byť na prospech i nám na Slovensku.

Darmo, Vodnár som do hĺbky svojej duše…

Rešpektujem len autority prirodzené, a nie formálne. Príkladov falošných autorít, ktoré boli platené z našich daní, no namiesto dôstojnej služby občanom obháňali šlápoty všetkého druhu, nájdeme dosť i u nás – kočneriáda to ukázala jednoznačne.

Ale ako už som spomenula, zostaňme pri susedoch –  príkladom je minister pre ľudské práva Kocáb, dokonca kandidát na prezidenta bol tuším, ktorý si zničil manželstvo kvôli nevere. Je živým príkladom príslovia, že „dovtedy sa chodí s krčahom po vodu…“ – pretože predtým bol manželke neverný s istou speváčkou, to ešte manželka prekonala a dala mu šancu. No zjavne si to nevážil, pretože potom ju podvádzal s jeho hovorkyňou

https://plus7dni.pluska.sk/ludia/rozvod-rokoch-olutoval-michael-kocab-tom-ako-mu-vypomstila-nevera-exotickou-lejlou

Čo k tomu dodať? Taká situácia o nás vypovedá oveľa viac, ako by sme chceli.

Je tam viac aspektov, prejdime si ich zaradom… 

To správanie naozaj nie je peknou výpoveďou o ňom. Hovorí o tom

•  že on nemá úctu voči partnerke, ktorá mu porodila tri deti. Neúctu voči druhému rodičovi osud vždy zráta.
•  že nemá ani úctu voči sebe, lebo človek so sebaúctou nepodvádza.
•  že nedokáže do dôsledkov zvážiť svoje konanie, nie je dostatočne zodpovedný voči iným (vo vzťahu ku záväzkom), ale ani voči sebe. S manželkou prežil dlhé roky a stála pri ňom v ťažkých časoch, vytrvala pri ňom, bola pre neho spoľahlivým zázemím, osvedčila sa. Ísť z pevnej pôdy na trasovisko, do pochybného dobrodružstva, nie je rozumné a rozhodne to nie je dobrý životný krok. Lebo  taká je pravda, páni, že ak nájdete ženu ochotnú ísť do dobrodružstva s vami, hoci máte doma manželku, nie je to o vašej neodolateľnej príťažlivosti, ale o skutočnosti, že ste si narazili kurvu.

Týmto konaním vystavil Kocáb sám o sebe verejnú vizitku, že je schopný klamať a podvádzať, aj že neuvažuje veľmi rozumne a zodpovedne voči iným i sebe, takže pre mňa nie je  spoľahlivý človek.

Pozrime sa najskôr na tie jeho známosti…

Ako vidieť slečny a panie bez morálnych zábran vychovávajú podaktorí rodičia nielen na Slovensku. Tie ženy, ktoré sa s ním vláčili ako ženatým, sú podľa mňa nešťastné osoby – uvažujem teraz nad nimi so súcitom, neviem čo sa im v živote natoľko pokazilo a pokrivilo, že konajú takto bezohľadne, sebecky, nevidia iných a ubližujú im. Bez zábran ničia to, čo iní budovali desiatky rokov. V každom vzťahu sú chvíle pekné a ťažké, no nie každý dokáže problémy prekonávať, niektorí utekajú zo vzťahu už po roku či po dvoch, preto si dlhé vzťahy zasluhujú úctu – sú vizitkou ľudí schopných prekonávať problémy a nie utekať.

Vo vzťahu k takýmto ženám ma zaujíma jediné – čo raz povedia o hodnotách života svojim deťom – že je normálne podvádzať? Že je v poriadku rozbíjať cudzie rodiny? Uvedomujú si, aký generačný hodnotový odkaz nesú v rodine svojimi činmi vlastným deťom a vnúčatám? Zrejme nie. Môžeme si priať len jedno, aby pre nich boli odstrašujúcim príkladom – a nie vzorom hodným nasledovania ako rodinnej tradície…

Zameriame sa ale na druhú stranu mince…

Do verejného života ide človek dobrovoľne. A mal by tam ísť po zrelom rozhodnutí, že na to má a svojim životom bude tento cieľ plniť. Podľa mňa verejným činiteľom by sa mal stať len ten, kto dokáže ísť príkladným životom aj ako človek. Veď ako môže riadiť osudy iných niekto, kto si nevie urobiť poriadok ani sám so sebou? Iste, sme ľudia, a môžeme pochybiť. No ak ktosi je vo funkcii a zjavne žiť čestne ako človek nezvláda, mal by odstúpiť a ísť príkladom aspoň tým, že prevezme zodpovednosť za svoje zlyhanie.

Lebo ak človek žije dvojtvárne – na jednej strane ľudsky zlyháva, a na druhej strane chce vystupovať ako autorita, tak ide o autoritu falošnú, neakceptovanú mnohými, a teda aj neúčinnú. Má len formálnu moc – a nič viac. Toto je filozofia, ktorú by mali pochopiť a akceptovať všetci, ktorí sú či chcú byť pri moci. Príkladov z minulosti, ktoré osvetlili ľudskú malosť našich „autorít“ máme dosť, žiaľ.

A do tretice…

V spomenutom článku vidno, že Kocáb stále nedospel. Chlap by mal čestne priznať svoju chybu a nie sa vykrúcať, ako to robí on. Bagatelizuje svoju neveru „veď sme hriešni“,  a dokonca zvaľuje vinu na svoju bývalú ženu – „bol by sa stiahol, keby sa žena nebola s ním rozviedla, mala byť trpezlivejšia…“  Zahroziť jej sa nám žiada – no, no, no, ty zlá manželka bývalá, že si mu netolerovala šlápoty dlhšie… Nuž, sami vidíte, aké je to jeho vyhováranie sa smiešne…

A teraz vážne – je úbohé, ak niekto podvádza partnera, a ešte ho aj ohovára, aby sa sám vykrášlil pred inými i sebou samým.

Podľa toho čo produkuje v spomenutom článku Kocáb teraz ľutuje rozpad svojho manželstva. Už mu došlo, že nie je problém nájsť niekoho do postele, ale nájsť človeka, ktorý stojí v živote pri nás pevne v dobrom aj v zlom, také jednoduché zďaleka nie je. No ešte stále nedospel. Je otázne, či vôbec dokázal niekedy úprimne precítiť za svoje nečestné správanie ľútosť a svojej žene, ktorá mu porodila tri deti, priamo do očí povedať „je mi to ľúto, že som svojou neverou ublížil Tebe i našim deťom“. Nuž, postaviť sa čestne ku svojej chybe dokáže len ozajstný chlap – on ním zjavne nie je.

Každý z nás má v živote príležitosti byť neverný – alebo verný…

V takých situáciách je dôležité si dať na jednu misku váh sexuálne dobrodružstvo, a na druhú stranu roky či desiatky rokov vlastného života, investované do budovania čohosi zmysluplného, rodinu, domov, svoje deti.

Pracovala som veľa s mužmi, no vždy som mala jasnú hranicu. Prečo by som nikdy nepodviedla partnera? Pretože pre mňa by si chlap, ktorý sa chce pustiť do vzťahu s vydatou ženou, vystavil jednoznačnú vizitku – nielen o sebe a svojej schopnosti byť vo vzťahu verný, ale aj o úcte a vzťahu ku mne – za ženu s akými hodnotami by ma to pokladal???!!

Pripadá mi smutné, že na miske váh preváži pre niekoho nad rodinou pochybné dobrodružstvo – sexuálne povyrazenie – navyše s nespoľahlivým človekom, lebo ochota podvádzať u takej partnerky nič iné nie je ako chýbanie morálnych hodnôt a morálnych hraníc, teda vizitka jej nespoľahlivosti do života. Miska váh rodiny ani zďaleka nie je len o žene, s ktorou ste strávili roky života, poznáte sa dôverne, je to i o deťoch, o kontinuite rodiny. spoločnom zázemí a budúcich vnúčatách. Aj o našom vlastnom svedomí.

Je to skrátka vždy o našich hodnotách, ktorá z misiek preváži na tých váhach pri zvažovaní svojich skutkov – život nie je len o pekných chvíľach, vtedy bude pri nás stáť hocikto – ale prídu i ťažké časy, a v tých človek ocení spoľahlivosť partnera. Po nevere si v skutočnosti podvádzaný človek, keď prekoná prvú bolesť zo zrady ktorú nečakal, potrebuje len uvedomiť, že sa odhalila jeho ilúzia, ktorú mal o spoľahlivosti svojho partnera. Že ten druhý nekonal čestne, nemal voči nám dosť úcty – a že  vedľa seba si zaslúži každý z nás človeka, ktorý je schopný nám oplatiť vzťahovú investíciu rovnakou mincou – úctu za úctu, lásku za lásku a spoľahlivosť za spoľahlivosť.  A že ako nerozdávame stoeurové bankovky na ulici,nemali by sme hocikomu dávať ani svoju dôveru – tá je predsa oveľa cennejšia ako sto eur, nie?

Otázkou dňa je ale niečo ešte úplne iné…

Vrátim sa opäť ku prepojeniu tejto témy s politikou. Na základe čoho si vyberajú hovorkyne a pracovníčky na vedúce posty podaktoré naše ministerstvá – podľa hĺbky výstrihu, radodajnosti, či kamaratšágov? Aké kompetencie tam sú pri výbere zohľadnené? Žiadne výberové konania nie sú, alebo sú len účelové?

Zrejme je čas sa poučiť a zmeniť to.

A tiež žiadať, aby vláda jednoznačne stála na poste hodnôt morálky a prorodinných. Aby neboli šuškandy o prezervatíve vo vrecku istého ministra a kam s ním údajne smeroval, ani o poste „majky z gurunu“, či počkajte, tá nespadla z oblakov, odkiaľsi z východu bola. Ak proklamujeme v spoločnosti hodnoty, potom ich udržujme jasnými pravidlami. Ak je pre nás hodnotou rodina, potom ju otvorene podporujme. Zaveďme kultúru, že po morálnom prešľape politik odíde z funkcie. Lebo už nemá kompetenciu ju vykonávať – nedávno sa po opití takto zodpovedne zachoval jeden z našich politikov. Nemala by to byť svetlá výnimka, ale pravidlo.

Elena  10.2:2020