Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

Prásk 7. – Pán premiér Fico, chceme konečne počuť pravdu. . .

19.02.2026

Buddhove tri opice si oči, uši a ústa zakrývali. A ako sa tu rozhliadam, neviem či na Slovensko nedorazili. Lebo oči, uši i ústa vlády sú zakryté už hodne dlho. Pán premiér Fico, chceme konečne verejne počuť pravdu. Lebo ešte stále ako národ nevieme, či sa máme kajať my dezoláti a hoaxeri, či si máme biť hlavu a snažiť sa o „vedecký náhľad“. Alebo či [...]

Prásk 6. – Čo je tu premnožené?

18.02.2026

No hej, prípad s medvedicou a jej mláďatami víri médiami. Sledujem to pozorne, a po prečítaní troch článkov k téme a vypočutí si výkladu Filipa Kuffu o tej udalosti som sa rýchlo rozbehla ku zrkadlu. Utekala som sa pozrieť, či tak sprosto vyzerám, že by si mohli podaktorí myslieť, že im ten príbeh zhltnem i s navijakom. Ale nie, len plamene okolo mňa šľahali – tak [...]

Prásk 5. – Nová merná jednotka – úroveň Zelenského. . .

16.02.2026

Môžeme ju pokojne zaviesť po tom, čo predvádza pri svojich verejných vystúpeniach Zelenskyj v Davose ostro zaútočil na Orbána a vyvolal diplomatickú hádku DAVOS – Ukrajinský prezident vystúpil na fóre v Davose s jedným zo svojich najkonfrontačnejších prejavov. Nešetril kritikou Európy ani osobnými útokmi na niektorých lídrov, čím rozpútal ďalšiu diplomatickú [...]

autobus nehoda kamión hasiči hazz

Tragédia v obci Cabaj-Čápor: pri nočnom požiari rodinného domu zahynula jedna osoba

21.02.2026 14:25

Okrem jedného úmrtia vznikla požiarom aj materiálna škoda 10-tisíc eur.

zemetrasenie, seizmológia

Juhozápad Slovenska zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 4,3

21.02.2026 14:00, aktualizované: 14:53

Otrasy bolo citeľne vnímať najmä v Bratislave, ale aj v Trnave a širšom okolí.

Vojna na Ukrajine, ukrajinský vojak, Grad, raketomet

Front sa nehýbe, Rusko sa uspokojí s tým, čo má, tvrdí expert. Ako sa vojna na Ukrajine zmenila za štyri roky?

21.02.2026 13:25

Úvodnú fázu na jar a na jeseň 2022 by sa podľa Petráša dalo s nadsadením označiť za „čudnú vojnu“.

pexels-viralyft-16841808

Ruská kontrarozviedka bije na poplach: vyzýva Rusov, aby nepoužívali Telegram, Ukrajinci v ňom vraj vidia všetko

21.02.2026 13:05

Čoraz viac vládnych agentúr však prechádza na MAX, pravdepodobne aj pre prípad, že úrady Telegram zablokujú.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,331
Celková čítanosť: 11579349x
Priemerná čítanosť článkov: 3476x

Kategórie

Archív