Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

Tak tak 8. – Podporujem verejne výzvu Miroslava Suju. . .

09.03.2026

Dovoz nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín treba zastaviť, nie podporovať, tvrdí Suja https://www.hlavnespravy.sk/dovoz-nekvalitnych-a-zdraviu-skodlivych-potravin-treba-zastavit-nie-podporovat-tvrdi-suja/4253294 Podporujem verejne tú výzvu – vyzýva, aby sme prestali dovážať kadejaké krápy zo zahraničia, ktoré majú ku kvalitným potravinám ďaleko a namiesto toho aby [...]

Tak naozaj 3. – Medzinárodný deň paniky

09.03.2026

Je dnes celkom vážne ten medzinárodný deň paniky, hoci o tom mnohí ani netušíme. A tak celkom vážne o tej panike pouvažujeme… Paniku zažili podaktorí v súčasnosti, ktorí sa do vojnových zón a ich okolia dovolenkovať vypravili. Dostať sa späť je ťažké pri rušení letov a navyše útok Iránu na susedné krajiniy akosi nečakali. Nejdem komentovať ich [...]

Tak tak 7. – To je tak, keď Zelenskyj žartuje. . .

06.03.2026

Veru, povedala som si pri čítaní správy v ktoromsi minulotýždňovom ráne, podaktorí by do tých Košíc mali rýchlo zabehnúť. Fotku zlatého záchodu kdesi v Košiciach vystavili, aby podaktorí iniciatívni občania u nás vedeli, na čo sa ukrajinskej mafii svojimi zbierkami skladajú. No a o deň neskôr v ráne na fb svietil príbeh o tom, ako generátor dostali občania Odessy [...]

Switzerland Bar Fire

Švajčiarsko odškodní obete požiaru v bare v Crans-Montane

09.03.2026 22:42

Väčšina obetí boli tínedžeri a mnohí boli zo zahraničia.

Trump Putin

Trump mal s Putinom dlhý telefonát. Kremeľ komentoval jeho priebeh i obsah

09.03.2026 20:54, aktualizované: 22:58

Išlo o prvý rozhovor medzi prezidentmi Ruska a USA za posledné dva mesiace.

Márius Hrmo

Vo veku 77 rokov zomrel bývalý primátor Žiaru nad Hronom Márius Hrmo

09.03.2026 20:48

Na čele samosprávy stál v rokoch 1998 až 2002.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,344
Celková čítanosť: 11664784x
Priemerná čítanosť článkov: 3488x

Kategórie

Archív