Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

Tak naozaj 7. – Tá správna odpoveď. ..

15.04.2026

Udalosti poletujú okolo nás ako pierka vo vetre. Dávame ich do rôznych priehradok – u nás i v zahraničí, väčšie či menšie, viac či menej dôležité pre nás samých. Pravdou je, že tie priehradky sú fiktívne a i správnosť zakladania do nich je otázna. Lebo blokovanie Hormuzského prieplavu blokuje svetovú ekonomiku značne, ale mňa zatiaľ do psychickej nepohody [...]

Aaaach 5. – Viete aký dych má vietor z Ukrajiny?

14.04.2026

Vietor v Odesse má prudký dych. Pred pár mesiacmi i naše médiá priniesli správu o tom, že v Odesse Zelenskyj vojenskú správu zavádza a zmeny robí https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/770900-zelenskyj-zavedie-v-odese-vojensku-spravu-primatorovi-mesta-odobral-ukrajinske-obcianstvo-vraj-ma-rusky-pas/ Nikto vám ale v našich médiách neprezradí, čo tam vystrája Zelenskyj ďalej. A [...]

Aaaach 4. – Maďari môžu mať novú priehradu. . .

14.04.2026

Povedala by som úprimne, že veľmi rýchlo ju môžu mať. Ich nový vodca, ktorého si nadšene zvolili davy, im to rozhodne umožní. Existuje pekné príslovie – nekrič hop, keď preskočíš, najskôr sa pozri do čoho si skočil. A v tomto prípade ho možno rozhodne aplikovať. Lebo to, do čoho skočili Maďari – no, zrejme sa mnohí z nich dobre nerozhliadli pred [...]

USA Trump Vláda Zasadnutie

Koniec jadrovej hrozby? Trump zrazu hovorí o „veľmi dobrom vzťahu“ s Teheránom

16.04.2026 22:35

Irán podľa Trumpa súhlasil, že nebude mať jadrové zbrane viac ako 20 rokov.

NATO Babiš Rutte

České výdavky na obranu pod drobnohľadom: Rutte v Prahe riešil sporné percentá HDP

16.04.2026 21:47

Babiš na brífingu s Ruttem podotkol, že výdavky na obranu sú pre jeho vládu dôležité.

Switzerland Davos

Orbán poskytol emotívny rozhovor: Cítil som fyzickú bolesť a obrovské prázdno. Akoby sa zastavil čas

16.04.2026 20:39, aktualizované: 23:27

„Aj Fidesz sa musí zmeniť,“ vyhlásil Orbán.

NRSR rokovanie parlament

Od kritiky v EÚ až po zákaz solárií pre mladistvých: Čím žije slovenský parlament?

16.04.2026 19:55

Opozícia v pléne počas rozpravy k správe o členstve v EÚ kritizovala, že obsah správy sa nestotožňuje s krokmi vlády.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,378
Celková čítanosť: 11829792x
Priemerná čítanosť článkov: 3502x

Kategórie

Archív