Letmo 5. – Prídu migranti?

Téma pandémie prekryla tému migrácie. Tá sa však nezastavila – a sem-tam sa objaví článok o tom, ako prirážajú člny k brehom niektorých krajín  i v tomto čase. A ako u nás sem-tam zachytia skupinu migrantov, ktorí sa dostávajú na naše územie rôznymi spôsobmi.

Je to problém, ktorý utíchol len dočasne, a navyše nie tak dávno sa jeho hranice podľa mňa podstatne rozšírili. Poviem v tejto chvíli o tom pár slov.

 

Prečo problém rastie?

Migráciu sme si spájali v posledných rokoch hlavne s tým, že sú to utečenci, ľudia unikajúci pred vojnou. Potom sa hovorilo o migrantoch ekonomických. Málokto však počúval varovné hlasy klimatológov, že začne migrácia klimatická.

Problém sa posunul na novú úroveň v januári 2020, kedy OSN vyhlásila, že  bez zásadných medzinárodných a štátnych zásahov môžu dôsledky klimatickej zmeny viesť k takej situácii, že by vracanie emigrantov bolo porušením práv, vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
V dôsledku toho klimatických utečencov by nebolo možné vracať do krajín ich pôvodu

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nariadi-nam-OSN-prijat-utecencov-Jasne-fakty-321522

 

Klimatická migrácia…

Aj keď presné čísla nevie uviesť nikto, podľa vyjadrenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už v súčasnosti podľa odhadov pred dôsledkami prírodných katastrof uteká 21,5 milióna ľudí, k tomu číslu ešte nie sú prirátaní tí, ktorí utekajú pred dôsledkami klimatických zmien ako neúroda a sucho. Článok poukazuje tiež, že podľa správy Svetovej banky z roku 2017 do roku 2050 sa očakáva na svete až 143 miliónov ľudí, ktorí sa musia vysťahovať zo svojich domovov v rámci krajín (interných migrantov) kvôli klimatickým zmenám.

https://www.trend.sk/spravy/klimaticka-migracia-je-tu-tyka-nas-vsetkych

Dokonca štúdia vedcov z Nového Zélandu Gone with the WInd: International migration

https://doi.org/10.1016/j.gloplacha.2019.04.008

pokladá klimatickú migráciu za častejší dôvod migrovania v súčasnosti ako chudobu či politické dôvody.

https://hnonline.sk/svet/681165-ako-sa-straca-bohatstvo-toto-su-krajiny-kde-ekonomika-rastie-no-ludia-to-necitia

Pravdou je, že tam kde ľudia bezohľadne ničia prírodu, drancujú lesy, tak si sami devastujú životné podmienky.

https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/v-nigerii-jsou-ohrozeny-lesy-stejne-jako-sloni

 

Spasitelia…

A niekedy im životné prostredie ničia tí, ktorí sa tvária akoby ich prišli spasiť, radikálne vylepšiť ich životy.

https://dennikn.sk/429151/reportaz-miesta-ropa-priniesla-smrt/

(Ach, tá moja pamäť, v ktorej knihe som len čítala ten škaredý príbeh – o krajine, ktorá mala takých spojencov, čo ich hneď pri vstupe na začiatku postavili do nevýhodnej pozície v rovnocennom spoločenstve, čo im predpisovaním čo smú chovať a pestovať zničili účelovo potravinovú sebestačnosť a zaplavujú ich teraz výrobkami druhej kategórie, doslova odpadom? Nie, počkajte, už som si spomenula – to nebola kniha, ale príbeh o našom členstve v EÚ – tak nič…)

 

Záverom…

Mali by sme zastaviť drancovanie lesov a ničenie životného prostredia celosvetovo urýchlene. Zmeny, ktoré nastali k lepšiemu po krátkej dobe obmedzenia činnosti našej „vyspelej civilizácie“ by nám mohli byť „výchovným zauchom“ a dôvodom pre sebakorekciu. Podporiť treba výsadbu stromov v Afrike, Európe, všade. Zvýšiť ochranu ohrozených druhov zvierat i seba samých.

Pri tempe drancovania lesov napríklad takej Nigérie – ako som v blogu v linkoch uviedla – by sa nám z početných ekonomických utečencov do Európy mohli veľmi rýchlo stať utečenci „klimatickí“.

 

Elena    3.5.2020

 

P. S.:

A aby sme nezabudli:

Písala som, že ľudia si drancujú prostredie a potom sa vystavujú klimatickej katastrofe. Možno niekomu napadlo, že prečo ich máme zachraňovať, ak si to spôsobujú sami. Nuž, Afrika je ďaleko, ale Zem meria vzdialenosti inak ako my ľudia. Svet je prepojený, nemáme iné, vlastné slnko a inú atmosféru, iný vzduch.

A tak, aby sme raz ako migranti neutekali aj my kamsi do Antarktídy – lebo i u nás sa lesy doslova drancujú…

https://dennikn.sk/1367670/letecke-snimky-ukazuju-masivne-miznutie-nizkych-tatier-a-chraneneho-hluchana/

Aby sme raz nespomínali na časy, keď kvitli kvety a rástli stromy, iba z fotiek.

 

Fotky sú moje, pravdaže.

Prásk 10. – Vykročiť k riešeniam. . .

24.02.2026

Niekedy nie je jednoduché vykročiť ku riešeniam. A tak sa týraná žena nechá otĺkať, šikanovaný zamestnanec týrať, či naivne dobrosrdeční ľudia zneužívať „pre dobré ciele“. Trvá dlho, kým pochopia, že táto cesta by nemala dobré pokračovanie. Ako keď sedíte v nesprávnom vlaku, nedorazíte do správnej stanice nikdy, iba ste čoraz ďalej od cieľa. [...]

Prásk 9. – Vypnúť či nevypnúť Ukrajincom elektrinu?

23.02.2026

Útok na naše školy kyberneticky zasa nastal dnes https://sita.sk/vskolstve/bombove-hrozby-na-skolach-v-bratislave-vyhrazky-sa-objavili-na-telegrame-v-azbuke-aj-s-fotkami-zbrani/ To je ale náhoda, že práve vtedy, keď Fico chce elektrinu vypnúť Ukrajine. No prečo sa tomu čudovať, keď predošlé útoky páchajúceho ukrajinského lumpa nechali Ukrajinci „zmiznúť“? Údajne [...]

Prask 8. – Pravda o vrahovi je krutá. . .

22.02.2026

Príbeh o vrahovi mamy a jej dcérky i ich psíka priniesol Blesk. Pravdu tu naložili priamo na stôl, lebo v našich médiách sa stalo akýmsi zlým zvykom, že len taký náter pravdy dajú Levice: Děsivé detaily masakru, vrah to zapil vodkou a usnul | Blesk.cz Dobodaná matka sa ešte snažila ísť na pomoc svojmu zomierajúcemu dieťaťu. Hlboko ľutujem, že trest smrti tu [...]

APTOPIX Peru Floods

Peru: Haváriu vojenského vrtuľníka prežil iba pes jednej z obetí

24.02.2026 20:49

Záchranári našli psa vedľa tela majiteľa, plukovníka Javiera Noleho, ktorý bol na palube so svojou ženou a dvomi dcérami.

Ruskí vojaci, ktorí už dobojovali

200-tisíc mŕtvych Rusov. Najkrvavejší rok ešte nedopočítali, padlo aj 7 000 dôstojníkov, Moskvu „šetria“

24.02.2026 20:23

Údaje zahŕňajú iba ruských občanov a vychádzajú z overených záznamov o úmrtiach v otvorených zdrojoch, ako sú nekrológy a súdne dokumenty.

benediktínsky kláštor, lego, Nová Baňa

Obľúbená hračka nemá limity. Pohyblivý Potterov parný stroj aj benediktínsky kláštor z LEGA lákajú davy

24.02.2026 20:15

Potterov parný stroj či benediktínsky kláštor vytvorili z lega jeho fanúšikovia špeciálne pre Pohronské múzeum v Novej Bani.

Louvre / Museum /

Riaditeľka Louvru odstúpila z funkcie

24.02.2026 19:24

Rezignáciu odovzdala do rúk francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,334
Celková čítanosť: 11592181x
Priemerná čítanosť článkov: 3477x

Kategórie

Archív