otvorene

„Pozri, moje nové legíny, sú so špeciálnym vláknom, nie obyčajné bavlnené a neprederavia sa rýchlo. Môžem takto ísť do práce?“ zvŕtala som sa dcére v kuchyni v skorom ráne v nových legínach a citrónovožltom tričku.

„Podľa toho, akú prácu máš na mysli“ – povedalo dieťa medovo. „Máš červené gaťky?“

„Cyklámenové“ – odpovedala som znechutene. A rýchlo som bežala prehodiť tričko za fialové šaty. Kupovať legíny cez internet je skrátka riziko.

Podobne je to i pri hľadaní partnera v živote…

Internet v tomto smere je minimálne taký rizikový, ako pri kúpe legín.  Tie zhruba dve hodiny čo som kedysi strávila na Pokeci ma uviedli do obrazu aké atrakcie tam blúdia – príležitosti pre každého a využívači všetkého druhu. Svoj názor som vtedy zhrnula i v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/02/02/o-slovensku-8-lebo-glvac/ 

a aj tu  https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/04/30/zapisky-psychiatra-11-zazvonil-zvonec/

Nie, pokecoví plejboji nie sú podľa mňa „tým pravým princom“. No, musia byť hodne zúfalí a zúfalé, keď sa takto správajú, uzavrela som vtedy svoj názor zmierlivo a definitívne.

Na začiatku života volíme naivne. Životné skúsenosti nás učia väčšej opatrnosti – neprevádzkujem cirkus ani divadlo, viem čo nepotrebujem. Niektorí striedajú známosti, ja verím, že ľudia  k sebe patria nezameniteľne, ako tanierik a hrnčíček jedinečnej súpravy. V živote je dôležitý človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca, a predspieva ti ju vtedy, keď ju zabudneš.“ —  povedal svojho času Albert Einstein. Myslím, že počuť náš vnútorný hlas dokáže len jeden človek.Ten jediný tvorí s nami tú správnu súpravu.

Internet má, pravdaže, aj svoje výhody… 

Legíny či životného partnera je múdrejšie vyberať iba „tvárou v tvár“. Zato knihy – internet  je tu skvelým pomocníkom.  Objednáte knihy zblízka i zďaleka, aj tie už dávno vypredané zoženiete. Všetky tie antikvariáty, bazáry, čarovné poličky a trhy kníh – naozaj kadečo v nich môžete nájsť.

Mám kôpku ešte neprečítaných zaujímavých kníh. Dám z jednej z nich náhodné otvorenie – ááá, krásne

len to poslovenčím –

„…mrak nevie, prečo letí práve tým smerom a tak rýchlo, len cíti, že toto je to miesto, kam by teraz letieť mal, ale nebo pozná dôvody a cesty všetkých mrakov…“

Ako vždy výstižné a pravdivé. Mám rada túto hru Zámeru sveta, zakaždým ukazuje tú hlbokú nenáhodnosť všetkého.

Elena     22.5.2020