otvorene

Vidíme svet na základe toho, akí sme – nad hĺbkou tejto pravdy som nedávno zauvažovala.

A ako vidíte, uvažujem o tom aj teraz.

Takže dnes o tom, ako je dôležité naozaj vidieť…

Aké rozdielne sú naše pohľady na svet som si uvedomila nedávno…

Pri diskusii k môjmu blogu Hej, hej 10. – Všetci raz zomrieme.

Môžeme totiž určitú životnú skúsenosť vidieť ako „zasvätenie“ v zmysle zvýnimočnenia seba samého, ako som s pobavením zistila. Alebo ju môžeme vidieť ako silnú životnú skúsenosť, ktorá nám zanecháva poučenie, intenzívne nás vnútorne mení. Iniciuje nás akurát tak k tomu, aby sme sa otvorili tomu, čo nám hovorí. A je len krôčikom na ceste ku obrovskej hore poznania.

Myslím, že každá životná situácia – nielen tá osobitá a silná – môže byť spôsobom ako dvíhame hlavu nahor, rastie naše Ego a stávame sa čoraz väčšími, vo svojich očiach pravdaže. Alebo môže byť spôsobom, ako spokornievame a skláňame hlavu k zemi, „zmenšujeme sa“ vo vzťahu ku životu a veciam, ktoré sú naozaj veľké.

Úprimne sa snažím o to druhé.

Život je dlhá lekcia pokory…

Povedal James Matthew Barrie kedysi. Hej, to je ten pán, ktorý stvoril príbeh Petra Pana. Hovoril o dôležitosti a sile našich snov, aj o koreňoch pokory, prenikajúcich našim životom.

Na ceste ku spokornievaniu začíname chápať hlbokú pravdivosť tých slov.

Povedz mi, čo je podľa teba v živote dôležité…

To je otázka, ktorú by sme podľa mňa u človeka mali vnímať ako najpodstatnejšiu. Nie akú máš školu, postavenie, prácu, majetok, minulosť – ale v čo veríš…

Moju životnú filozofiu – žiť deň – nie v zmysle konzumu, ale zachytávať jeho jedinečnosť, zázračno jeho každodenných okamihov – mám v záhlaví blogu. A ako hodnotu najviac uznávam jednoduchosť, na ňu sa napája kadečo.

S jednoduchosťou sú veci jednoduché. Jednoduchosť je pravdivá, nepotrebuje nič predstierať. Ak si niečo zvolím, tak kvôli dôležitosti pre mňa. Ak si niečo zvolím, potom pri tom stojím pevne, lebo mám zodpovednosť a záväzok. Ak niekoho milujem, správam sa voči nemu čestne a neubližujem mu. Ak si cením jednoduchosť, smerujem ku základným veciam života a namiesto páčivých prázdnych slov vidím skutky. Jednoduchosť znamená aj mať úctu ku svetu takému, aký je. Na to, aby sme si uvedomili cennosť jednoduchosti sa musíme naozaj „zmenšiť“.

Áno, s jednoduchosťou sú veci jednoduché.

Muž múdry staval…

Pred rokmi moje deti v lete navštevovali kresťanský denný tábor. Domov prišli s pesničkou, ktorú si ešte dlho po jeho skončení pospevovali „Muž múdry staval dom svoj na skale…“ A ja som nad múdrosťou tej piesne uvažovala.

V tej piesni jeden muž staval svoj dom na piesku. Spadol, ako inak. Tým pieskom sú prázdne hodnoty, konzum, sebectvo, nečestnosť a predstava o našej výnimočnosti, týčení sa nad inými. Až keď naozaj pochopíme, čo je tým pevným podložím v nás, môžeme vybudovať dom, ktorý nespadne po zafúkaní vetra.

„Stavať na skale“ znamená vytvoriť hlboké a pevné základy. Ak chceme postaviť dom, musíme odkopať piesok, odhádzať zeminu  – a dostať sa na pevné podložie. I nás tak „ometá od nestabilného základu“. Niekedy riadne zafúka vietor osudu a priveje búrku do nášho života, pretože chce prísť „ku skale, na ktorej možno stavať“. Skalou je pre mňa pochopenie, že najviac vidíme na kolenách a nie my to tu riadime. Áno veta „nie ja to tu riadim“ je hodne liečivá.

Myslím, že základom pevného podložia je naša pokora.

No dajme nejakú inšpiratívnu myšlienku z knihy záverom…

Po tej už prečítanej výnimočne dnes siahnime – Šťastie nájdené v kráľovstve Bhután. 

ááá – Tvoja karmická kniha osudu je už napísaná. Tak to je. Nie ja to tu riadim…

Je dôležité naozaj vidieť…

Elena 18.6.2020

P. S:: Úžasné veci sú jednoduché – prirodzené a na nič sa nehrajúce.

Fotka je moja, pravdaže. Z víkendového skorého rána.

K diskusii:

áno, súhlasím, vidím to podobne. Ideálne sebavedomie  a pokora pre mňa znamená, že nemám potrebu sa s nikým porovnávať. Lebo cítiť sa väčší jči lepší e pýcha, cítiť sa menší či horší je poníženosť. Pokora je o prijatí seba so svojimi pozitívami i so svojimi chybami – áno, toto som ja.