otvorene

Šťastie k nám prichádza často po zažitom nešťastí – poúčajú nás múdre knihy, aj naše vlastné životné skúsenosti. Ťažké situácie nás učia prehodnocovať veci, byť vďačnejší a tak tie zrazu objavené chvíle šťastia môžu byť občas len zmenou nášho pohľadu, že si začneme ceniť mnohé veci, ktoré sme i dovtedy v živote mali.

Niekedy je ale životné šťastie čímsi, čo k nám náhle prikráča. V jeden deň, v jeden okamih, nečakane…

Na mňa sa včera veru šťastie sypalo.

Ale musím začať predvčerajškom…

Zauvažovali sme predvčerom s mojim najstarším dieťaťom, vzhľadom na tú pri búrke zničenú cestu a skutočnosť, že ju chcú opravovať tri až štyri roky, že dochádzať takto nezvládneme. Asi by bolo namieste dom kúpiť na nejakom vhodnom mieste. A tak dieťa listovalo a hľadalo, a vylučovalo, prečo nie ten a henten. Pravdu povediac, pre mňa bolo rozhodujúce, aby tá kúpa zohľadnila naše finančné možnosti, aby tam bolo dosť svetla a aby mal ten priestor potenciál, čo sa týka záhrady.  Po nejakej dobe dieťa pribehlo s  hlasným pokrikom, že našlo presne to, čo hľadám.

Cena?- pýtala som sa v prvom kroku.

4500 eur – odpovedala dcéra.

Iba? No to by šlo – a záhrada? – zaujala ma ponuka.

Rozhodne má potenciál, je tam veľký dvor, aj lúka, oboje iste zvládneš prerobiť na záhradu – povedala povzbudivo.

Čoby nie, zvládnem, milujem pochabé projekty, pri ktorých tvorím nové veci. Mojim tajným snom je obrovský projekt, o ktorom mám víziu. Keby som v tomto smere mala podporu partnera, boli by sme vybudovali naozaj úžasný projekt, na ktorý by ľudstvo nezabudlo. A tak som sa pri predstave, že vytvorím záhradu snov, rozžiarila.

Je to v tomto okrese? zostražitela som.

Pravdaže je – prikývlo dieťa.

A mohli by sme tam hneď bývať ?- pýtala som sa ďalej.

To rozhodne áno, prisvedčila.

Hej, počkaj, a má to dosť svetla? chcela som sa uistiť.

Pravdaže, o tom vôbec nemusíš pochybovať –  zašveholilo dieťa medovo, a ja som vedela, že je to búda z jej strany.

Ukáž mi to – vyzvala som ju podozrievavo.

Vlastne neklamala v ničom – bol tam dvor i lúka,  cenu to malo presne takú,  ako povedala. Aj svetla tam bolo rozhodne dosť – prenikalo nielen vybitými oknami, ale i dierami v streche. Hej, bývať by sme tam ihneď mohli, pravdaže za predpokladu, že by sme si v tom dome postavili stan.

Ale nesmeli by sme tam dýchať, aby nám to náhodou nespadlo na hlavu.

To sú vtipy – nájdi niečo pre život, inštruovala som ju, keď som sa dosmiala.

Myslíš v rámci našich finančných možností, však – doberala si ma ďalej.

Ach, jaj…

Ale včera – šťastie na mňa zosadlo…

Kika, mám peniaze na dom našich snov – zakričala som na dcéru zvesela.

Hej? Aké a kde? odpinkla nedôverčivo.

Predstav si, od pána Itseho Ombuageho  – povedala som natešene.

Čo si mu spravila, že Ti ich poslal? – začudovala sa.

Ach, zatiaľ ho ani nepoznám, a už ho vlastne ani nespoznám, lebo zomrel – dodala som smutne – ale určite to bol úžasný človek. Predstav si, zanechal mi tri milióny eur ako dedičstvo. Len tak, z ničoho nič – dodala som. Určite bol hlboko ľudský. Je to skvelá správa, však?

A kde si tú skvelú správu našla?  zaujímala sa.

V spamovom koši predsa, povedala som ústretovo, spolu s ponukou práce za dvetisíc eur na deň.Tú ponuku mi dnes poslali aspoň 10, iste je to zásah osudu, keď sa mi to toľkí snažia posunúť…

Záverom ešte nejaký odkaz o šťastí dodám…

Otvorím nejakú knihu náhodne.

Noooo – „vták nespieva preto, že pozná odpoveď, spieva preto, že pozná pieseň…“

Ááááááno, Zámer sveta, to je naozaj krásna myšlienka o šťastí – nabudúce o tomto citáte  pouvažujeme…

Elena     17.7.2020