otvorene

Dnes pouvažujem o obrovskom čísle učiteľov, ktorí nemali odpis z registra trestov v poriadku.  Vyše 1500 ich podľa medializovaných údajov bolo. A tiež sa zamýšľam nad tým, že sú voľby a verzie príbehu, ktoré vonkoncom nie sú rovnocenné. Nie sú odchýlkou od normy, ale úchylkou.

Začnime tou úchylkou…

Ak máme radi zelenú, modrú, červenú, bielu či žltú farbu, každá z tých volieb je rovnocenná. Sú to len odchýlky vo voľbe.

Sexuálne úchylky však nie sú jednou z rovnocenných verzií normy, sú jej patológiou. Niekto sa narodí so zdeformovanou nohou alebo rukou, má telesné postihnutie. Iný sa narodí s pedofilnou sexuálnou orientáciou, má sexuálne postihnutie. Podobne aj celý rad ďalších úchylok – nekrofília, zoofília a podobne.Nie sú súčasťou normy v žiadnej ľudskej spoločnosti, a nemožno sa ich snažiť za normu vydávať. Je potrebné ich pomenovať ako formu poruchy a ľuďom s touto poruchou poskytovať adekvátnu odbornú pomoc.

Myslím si však zároveň, že niekedy aj odborne poblúdime, ak sa príliš empaticky zahĺbime do situácie klienta. Stojíme na jeho pozícii a dívame sa jeho očami, kopeme za neho – lenže stratíme realistickú hranicu, čo ľuďom s úchylkou možno v spoločnosti tolerovať. Hájime jeho práva, no prekračujeme jasnú hranicu toho, aby to nezasahovalo do práv tých ostatných ľudí.

Iste, niektoré z úchyliek nezasahujú do práv iných – ak niekto aplikuje výlučne vo vlastnom partnerskom sexuálnom živote sadistické či masochistické praktiky a nepoškodzuje tým zdravie partnera, je to len ich vzájomná voľba. No niektoré úchylky zasahujú nielen do práv iných, ale aj do noriem spoločnosti.

Nemyslím si, že v rámci demokracie by si spoločnosť mala zvykať na to, že pedofil povedie za ruku svoju 4-ročnú kamarátku. Ani na to, že na stránke pedofilnej skupiny bude vypisovať básne o vašej štvorročnej dcére či vnučke.

Deti musia byť v bezpečí pred všetkými rizikami, ktoré by ich zdravý vývin mohli ohrozovať, aj pred pedofilmi. Stotožňujem sa preto so snahou zmapovať riziká a deti pred nimi ochrániť v školskom prostredí. V rámci toho zákon ustanovil pre všetkých pedagogických aj odborných zamestnancov povinnosť predkladať v pravidelných intervaloch doklad o svojej bezúhonnosti v podobe odpisu z registra trestov.

Pozrime sa na celú situáciu kriticky…

Nie tak dávna novela zákona, ktorá obsahuje práve povinnosť pre učiteľov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov v pravidelných časových intervaloch, reagovala na pred časom medializovaný prípad zneužitia maloletého žiaka 51-ročným učiteľom tuším že v Bratislave. A tak „pedofilné vetranie“ vymysleli poslanci pre všetkých pedagogických aj odborných zamestnancov. Dokážete si predstaviť, že ak nejaká predavačka spôsobí manko, štát by preveril všetky predavačky s ich odpismi trestov? Alebo ak má jeden šofér autobusu problémy s alkoholom, pošlú na preverenie všetkých šoférov? A nie jednorazovo, ale každé štyri roky? Sotva.

Aby sme si rozumeli – súhlasím s overovaním bezúhonnosti učiteľov pri vstupe do zamestnania. Som za to, aby sme takto overovali aj všetkých ostatných zamestnancov, v každej profesii u nás, vrátane politikov. Vstupne.  Nech zamestnávateľ hneď na začiatku vie, s kým má tú česť. Nie je určite na škodu, ak si dôkladne svojho zamestnanca pri nástupe do práce preverí.

Prispieva k dôvere rodičov, že škola robí čo môže, aby zabezpečila bezpečné prostredie pre deti. Otázne ale je, či je riešením len pravidelná formálna kontrola odpisov z registra trestov učiteľov. Navyše, spôsob, ktorým rezort núti učiteľov, aby svoju bezúhonnosť dokázali, je v každom prípade otrasný. Povinne všetci naraz, a dookola. V čase elektronickej samosprávy by predsa stačilo nastaviť na profil zamestnanca počas doby zamestnania v školstve, aby sa ukázal záznam v registri trestov, ak vznikne. Prepojenosť štátnych inštitúcií v tomto smere by mala nastať za tie obrovské peniaze, ktoré sme do systému elektronizácie verejnej správy vrazili.

Poviete si, že slovenská klasika? Žiaľ, veru hej. Spôsob zaobchádzania štátu s ľuďmi pracujúcimi v školstve u nás veru je na zamyslenie dlhodobo vo viacerých oblastiach.

Výsledky toho preverovania navyše doteraz nemajú v rukách priami zamestnávatelia – riaditelia. Pre koronu ani pôvodne stanovený termín na preverenie bezúhonnosti nebol dodržaný. A teraz už síce výsledky podľa spomenutého článku sú, lenže čo s nimi – prepustí školstvo vyše 1500 učiteľov?

No celé zle.

Húf pedofilov?

Ak niečo vedecky zisťujeme, dôležité je odpovedať si na otázku, čo chceme zisťovať a čo sme vlastne zistili. Či sme zistili to, čo sme chceli zisťovať. V tomto prípade otázka znie –  „zistili sme, že v školstve nám blúdi viac ako 1500 pedofilov???

O tom vážne pochybujem. Každopádne však predpokladajme, že naši poslanci vedia čo robia. A tak sme vďaka nim zachytili húf pedofilov, blúdiacich školstvom. Prepustíme ich, však čo iné s nimi? Poslanci NR SR si vydýchnu. Slovenské školstvo oslobodili od pedofilov.

Ale problém neskončil. Veď tí zo školstva prepustení pedofili – 1500 ľudí je slušná tlupa – niekde budú. Oni nezmiznú z povrchu zeme.  Určite sa väčšina z nich bude chcieť niekde zamestnať. A s vysokou pravdepodobnosťou tam, kde sa môžu dostať k deťom.

Čo vám napadlo ako prvé? Mne zdravotníctvo.

Veru, zdravotníctvo. Je tam mnoho príležitostí „byť s deťmi“. Dokonca bez ochrany matky sú mnohé z nich v nemocniciach. Som preto za to, milí poslanci NR SR, aby ste okamžite a bezodkladne zaviedli povinnosť preukazovať bezúhonnosť rovnakým spôsobom ako v školstve aj pre slovenské zdravotníctvo.

A rovnako to treba zaviesť i pre verejnú správu, políciu, prokuratúru a justíciu. Počas doby zamestnania by systém signalizoval zamestnávateľovi, že človek má so zákonom problém. Rovnako ako u učiteľov by to malo byť riešené už od začiatku trestného stíhania. Za aktivovanie signálu v systéme by zodpovedal vyšetrovateľ, ktorý začína viesť trestné stíhanie.

A vo vzťahu ku pedofilom – tým ozajstným – by systém mal poslať signál o stíhaní, aj odsúdení obci či mestu. Mali by mať evidenciu koľko nebezpečných páchateľov sa im tam premáva a robiť opatrenia na ochranu detí.