otvorene

Drahý štát, dosral si ma. Bola som hodne trpezlivá, ale stačilo.

Takže poďme.

Zo Zanzibaru sa vrátili i do Revúcej vraj dovolenkári, chorí a s vysokými horúčkami sú doma. V bytovke. No čo, potrebujeme šíriť nebodaj aj africkú mutáciu? Ako je možné, že ich pustili cez hranice chorých späť?

Dokedy budeme chodiť s rúškami my všetci zodpovední, ktorí pracujeme, keď nám tu pár hlupákov bude dookola bude privláčať nákazu???!!

Dokedy budú pre nich ľudia zbytočne umierať – len preto, aby sa zopár sebcov vyváľalo na dovolenke v zahraničí?

TAKŽE, DRAHÝ ŠTÁT, KTO TÝCH ĽUDÍ PUSTIL CHORÝCH CEZ HRANICE NA SLOVENSKO? 

Večer mi usedavo plakala do telefónu kolegyňa, manžela jej sestry odviezli – lebo tu nemocnica nemá voľné lôžka. Previezli ho do nemocnice v Brezne (čo? veď oni nemajú lôžka ani pre seba a neprijímajú, zazvonila mi signálka, lebo som práve tú nemocnicu uviedla v blogu predvčerom tuším ako príklad zúfalej situácii nemocníc u nás a pokiaľ viem, tak nemajú voľné lôžka ani pre svoj región). Potom ho prevliekli do Šiah.

Mne trhalo srdce na kusy – lebo nepoznám láskavejšieho človeka ako Martuška.

Zomrelo tu už dosť ľudí. Všade na Slovensku zomierajú.

TAKŽE, DRAHÝ ŠTÁT, KTO PREVEZME ZODPOVEDNOSŤ ZA TÝCH ZBYTOČNE MŔTVYCH? 

V niektorých krajinách majú karanténne tábory, lebo si vedia urobiť s nezodpovednými indivíduami  poriadok. Tu v našom regióne potichu strážia policajti kdekade pri osadách a pozitívni sa prevláčajú po obchodoch aj autobusoch bez zábran.

Keby tu boli kompetentní nastavili epidemiologické hranice dôsledne a chránili nás, občanov, tak by sme tu nemali tisíce mŕtvych.

Nemali by sme tu státisíce ľudí so zhoršením zdravotným stavom, lebo sa musíme prevláčať v rúškach.

Nemali by sme skolabované nemocnice – lebo sú skolabované, to len naivná verejnosť to ešte nechápe. Vo zvolenskej nemocnici a ktovie koľkých ďalších sú na výpomoc desiatky vojakov,  máme tu zdravotníkov z troch štátov.

TAKŽE, DRAHÝ ŠTÁT, KTO PREVEZME ZODPOVEDNOSŤ ZA VŠETKY TIE CHYBY V OCHRANE OBČANOV? 

Vy máte dostupné všetky lieky, a ostatní ľudia tu zomierajú bez účinnej pomoci. Mnohí z nich mohli žiť.

Namiesto dovezenia Ivermectinu a jeho zdostupnenia v lekárňach pre všetkých bez receptu, nás zodpovedne pracujúcich tu nútene vystavujete riziku opakovaného testovania na miestach, kde sa navláčajú i chorí. Národ ste vystavili pochybnej klinickej vakcinačnej štúdii, ktorej dôsledky za pár rokov dnes nikto nevie ani len predvídať.

Vystavili ste nás zdravotným rizikám tým, že ste nechali voľne sa prevláčať cez hranice netestovaných a nekarantenovaných ľudí zo zahraničia – dovolenkárov, pracujúcich v zahraničí, no kadekoho – zoznam výnimiek je na dve strany, a to ešte aj mimoriadne mikasovské výnimky ste vyrobili.

TAKŽE, DRAHÝ ŠTÁT, AKO SA MôŽETE POZERAŤ BEZ ŠTIPKY HANBY DO OČÍ NÁM OBČANOM? 

Takže, drahý štát,

podávam trestné oznámenie voči tým, ktorí ste za to platení, aby ste chránili naše životy, zdravie a bezpečnosť, lebo ste tak nekonali. Nech vás stíhajú za zneužitie funkcie verejného činiteľa.

Stačilo, drahý štát.

A dnes poslednýkrát, drahý štát, dnes poslednýkrát pôjdem k výsluchu mimoriadne zraniteľnej obete ako odborník. Lebo to nie je moja povinnosť, len láskavosť. Môžete tam posielať zanzibarských dovolenkárov, alebo tam pošlite rovno Mikasa.

Drahý štát, dosral si ma. 

Elena