Tíško 1. – Jakubko. ..

Hovorím si, budem silná, nebudem plakať, nebudem sa hnevať, nebudem zúriť, nebudem mat chuť rozbiť čo mi príde pod ruku od zlosti – napísala dnes Dada.
Plávali mi tie jej slová  v hlave cestou k busu včasránom. Chladný vietor rozvieval dlhú sukňu mojich šiat i slzy z tváre.
Viem presne, ako sa Dagmara cíti. Koľkokrát som ja zažívala po smrti môjho dieťaťa zúfalstvo, až som nevládala dýchať. O pár dní je výročie smrti môjho syna –  cítila som na peciach ťarchu spomienok.
.
Áno toto je môj synček JAKUBKO, narieka Dada, Jakubka usmrtili pred 3 rokmi 4 mesiacmi 112 dňami v slovenskom zdravotníctve…
nebudem hľadať odpoveď na otázku Prečo mi zabili synčeka?
Prečo vinník smrti môjho synčeka chodí po slobode? Zneužíva Jakubkove údaje!!!!!
No a potom príde len jedna jediná myšlienka ako Jakubka mučili a je to v kýbli, lebo zlosť a nenávisť voči tým dotyčným ženám, ich nepochopenie mojej bolesti, ktorú spôsobili, je väčšia ako chuť odpustiť. Možno by to bolo iné, keby sa postavili čelom k tomu a možno nie, kto vie..
Srdiečko moje, tak moc mi chýbaš
Na obrázku môže byť dieťa
Kubkovu fotku uverejňujem so súhlasom jeho mamy.
Veľmi dobre tomu rozumiem, tým jej pocitom. Ten pocit viny, že ste svoje dieťa nedokázali uchrániť. Ten pocit hrôzy, že vaše dieťa zomieralo bolestne niečou vinou, že trpelo. Ten pocit hnevu, že človek, ktorý to všetko zavinil, sa ani len neunúva povedať „je mi to ľúto.“
Snažíte sa žiť ďalej, ale vyšetrovanie prípadu a súdne konania sa vlečú a jatria dookola vaše rany. A  páchateľ si žije, akoby sa nič nestalo. Myslím, že tie slová „je mi to ľúto, spravila som chybu a neviem to napraviť“ by pomohli. No viem, že to nie je ľahké povedať, lebo tým i vinník spustí pocit viny silnejšie, keď si prizná, že spôsobil takú hroznú vec. Je jednoduchšie si to nepriznať i sám sebe.
Naozaj si myslím, že zdravotníci robia chybu. Že tým prekrúcaním pravdy a neospravedlnením sa obetiam len priťažujú. Mali by ich učiť na vysokej škole, že sa môže stať nejaké nedopatrenie, omyl, zlyhanie z ich strany – a ako by sa potom mali zachovať.
Lebo nie je správne, ak si po chybe nepriznajú vinu a namiesto aspoň zmiernenia bolesti obetiam svojim správaním tú bolesť iba zväčšujú.
Nie, nie je to správne.
Elena

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Slová o pravde 5. – Cesta k úspešnosti a la EÚ

02.07.2026

Neviem ako vy, ja sa od iných inšpirujem. Prajem im úspešnosť a ak s nimi chcem nejako súťažiť, tak férovo, polená pod nohy im nepodkladám. Zjavne preto nemám hodnoty kompatabilné s hodnotami EÚ. Od včerajška platí dovozný poplatok na produkty z Číny. Nie že by sa ku mne valili kopy takých tovarov, ale pravdou je, že hodne ľuďom ich ceny pomáhali a dovoz tohto [...]

Slová o pravde 4. – Svine by mali sedieť v chlieve. . .

30.06.2026

Tvrdo teraz budem hovoriť. ale tí, ktorým tieto slová patria, si ich plne zaslúžia. Sledujem občas ako ľudia upratujú bordel kdekade – z vody vyťahajú za vrecia odpadu, i v lese ho zbierajú za tými, ktorí sa tam vykrmujú popri prechádzke prírodou. Zameriavam sa vtedy na tých všímavých a súcitných s prírodou, nie na navláčačov bordelu. No včerajší príbeh [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,443
Celková čítanosť: 12211835x
Priemerná čítanosť článkov: 3547x

Kategórie

Archív