Doba covidová 1. – Ako odchádzajú. . .

Mrazivé neskorojesenné popoludnie a zvuk zvonov, šíriaci sa do diaľky. Stromy popri ceste obielene srieňou, no cesta bez snehu. Ja v krémovo bielom kabátiku s drobným vzorom a s tmavými gombíkmi, osem rokov som mohla mať. Kráčali sme briežkom ku miestnemu cintorínu. Neviem už, čí to bol pohreb, ale táto spomienka mi so slovom pohreb asociuje ako prvá.

Dávam túto spomienku, lebo uvažujem o dobe covidovej a o tom, čo v nás zmenila. Ako zmenila nás samých.

 

Chodievala som na pohreby ako dieťa, pravdaže.  Zvuk zvonov sa rozliehal dedinou a sprevádzal mŕtveho na jeho poslednej ceste. Obrad v kostole. Za rakvou kráčal kňaz, príbuzní mŕtveho a hromada ľudí z dediny. Rituál dôstojnej rozlúčky s človekom. Výpoveď o tom, že bol pre ľudí dôležitý. A že tvoríme spoločenstvo.

A ešte dva dni predtým boli dôležité, lebo na tretí deň od smrti pohreb býval – ešte tie dva dni predtým bol mŕtvy vystavený doma. Na modlitby sa chodilo k mŕtvemu, pozostalí cítili, že v smútku nie sú sami a že ostatní s nimi zdieľajú ich smútok. Hovorilo sa o mŕtvom s pozostalými a spomínalo sa naň. Aký to rozdiel oproti dnešku, kde každý radšej po konštatovaní o smrti hodí nanajvýš vetu  s otázkou ako zomrel, a dosť.

Zalovila som v pamäti moje prvé stretnutie so smrťou doma – starý otec. Zomrel náhle, s nožnicami v rukách sediac na diváne v kuchyni, v priebehu pár minút kedy stará mama zašla do obchodu s potravinami, susediaceho s našim domom. Bola som už vysokoškoláčka, no neveriac smrti som občas vošla do obývačky a dívala som sa, či je naozaj mŕtvy. Spomínala som na naše hubárske vychádzky, na zdobenie vianočného stromčeka, na rôzne okamihy. Ľudia chodili na modlitby a spomínali. Zvony sa opakovane v tých dvoch dňoch rozozneli na pripomienku mŕtveho počas dňa. Čriepky spomienok na život starého otca od dedinčanov, zasýpali ma útechou, že žije v spomienkach toľkých ľudí…

 

Možno preto si uvedomujem a prekáža mi, ako odchádzajú naši blízki teraz. V igelitovom vreci,  bez obradov, bez toho aby ste ich čo i len videli. A tak rozumiem tomu, že niektorí vnútorne ani neprijímajú ich smrť.

 

Elena

 

 

 

 

 

 

Anjeli lietajú tíško 5. – Ako prežiť

02.07.2025

Kde si, počuješ ma vôbec? zašepkal v nedeľu popoludní Zámer sveta. Som tu, i nie som tu – odpovedala som unavene, keď sa znepokojene díval ako sa opäť preberám zo spánku z vyčerpania a plačem ďalej. Nie, neprestanem, odpovedala som na jeho tíšenie. Možno už nikdy neprestanem plakať. Tornádo, oslovil ma dnes jedným z mojich mien, utíšiť sa nechceš, tak poďme [...]

Aj tu 6. – Poďme s pravdou von, pán premiér Fico

24.06.2025

Pozerám si prehľad správ v nadráne v médiách. Aaaaaaaa, jasné – ešte nenabehla naša každodenná otrepaná rubrika Zelenskyj vyzýva, Zelenskyj žiada… o tom, čo zasa ten krpatý profesionálny príživník vyžobráva, čím zasa vydiera, straší či manipuluje. Bilancia tohto týždňa je zatiaľ jasná – protiruské sankcie tlačí a cenový strop na ropu [...]

Aj tu 5. – Symbolický včerajšok s NATO. . .

23.06.2025

Chcete sa preprogramovať? Neviete o čom hovorím? Veď pochopíte, len čítajte ďalej. 5 % HDP na zbrojenie???!! – vraj sa na tom včera zhodli zástupcovia všetkých členských štátov. V tomto týždni to majú oficiálne odobriť hlavy štátov a vlády členov toho spolku, ktorý sa ešte nerozpadol. Zaujímavé, Španieli si vyjednali výnimku – nám ju netreba [...]

Oleksij Reznikov

Exminister Reznikov: S Putinom mier nebude nikdy, krája Ukrajinu ako salámu

09.07.2025 09:31

Aby bol mier, Putin nesmie byť pri moci, je obsadením Ukrajiny posadnutý, tvrdí ukrajinský exminister Reznikov. Verí, že jeho nástupca by vojnu zastavil.

povodne na Morave, českí hasiči, záplavy, prívalové dažde

Od búrok si oddýchneme, hrozia však povodne. Počasie pripomína október a nie leto

09.07.2025 09:09

Najviac zrážok za posledných 24 hodín spadlo podľa SHMÚ v obci Žihárec.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,172
Celková čítanosť: 10544608x
Priemerná čítanosť článkov: 3324x

Kategórie

Archív