Za oknom sa pred polnocou valila búrka, dunivé hrmenie sa rozliehalo doďaleka. Konečne utíchlo a v tichu sa rozlieha šepot myšlienok.
A tak sa k nedopovedanému vraciam. Tá čínska raketa, čo padla – je jednou z vecí, o ktorých chcem pouvažovať.
Spadla do mora – ach, aké šťastie sme mali…
Vo mne vyvolala otázky tá udalosť.
Lebo skutočne chce ľudstvo hrať takýto vabank – kedy raz taká kopa šrotu drbne nie do mora, ale na nejakú dedinu alebo mesto? A kto bude zodpovedať za spôsobené škody – ak by ľudia prišli o domovy, či nebodaj o život?
Treba to medzinárodne doriešiť, aby hocikto nevypúšťal hocičo na oblohu
A hej, šťastie sme mali, že ten krám do mora spadol?
Skutočne? Jaj, zabudla som dodať, že ten šrot bol rádioaktívny a neradno sa k nemu približovať na menej ako 20 metrov. No čo myslíte, naozaj je šťastím, že také niečo drbne do mora? Máte ešte chuť na sardinky, rybaciu nátierku či rybie filé? Na maldivskú dovolenku? Prečo nie, poviete si možno – ani to nepocítime, že to tam spadlo… Ibaže naozaj nepocítime?
Ľahostajnieme. A tak sa kopia rádioaktívne šroty.
Skutočne by nemali byť jasné a záväzné pravidlá, ktoré by nezodpovedným hlupákom znemožnili takýto hazard s ľudskými životmi?
Elena
Milan1 keby si čítal článok v linku pozorne, tak by si sa dočítal, že radiáciu mali i trosky po sovietskom satelite, tí dokonca aj reparácie platili svojho času.
"Skutočne? Jaj, zabudla som dodať, že ten... ...
Celá debata | RSS tejto debaty