Kvapky dažďa hlasno klopkali ešte pred chvíľou na okennú rímsu. Ale dopršalo náhle – a slnečné lúče rozžiarili svet. Okenné sklá sú ešte plné potôčikov, no tie sa dúhovo ligocú,
A v takej chvíli vnímame veľmi silne krehkú krásu dňa. Belasá obloha sa teraz podvečer rozžiarila, hoci dážď a chladné počasie počas dňa vládli a mne skrížili plány vyraziť Veľkou lúkou do Havranej doliny. Slnko akoby nás uisťovalo, že po búrke vždy vyjde na oblohu.
A tak prihodím i ja niečo slniečkové – podelím sa s vami o kúsok krásy. Kedysi som dostala velikánske srdce na Valentína. Viselo v obývačke nad gaučom. Roky oprašovania mu ubrali na kráse a prerábka v byte mu tiež neprospela. Srdce som nedávno očistila až do úplných základov, zostala len kovová konštrukcia. A dala som ju urobiť nanovo do revúckeho kvetinárstva, kde aj to valentínske srdce kedysi dávno vytvorili. Predminulý týždeň sa vrátilo domov a keďže som v piatok kúpila obrovské klince, tak už aj visí.
Je úplne iné, ako bolo to pôvodné, to bolo tulipánové, toto ma vystihuje viac, sú v ňom moje obľúbené kvety. Mám rada veci, do ktorých ľudia vložia dušu, a toto srdce je jednou z nich…
A poviem vám ešte o jednom srdci ako z rozprávky, nabudúce…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty