Za 4. – Múdrieme. . . - otvorene - Blog

Za 4. – Múdrieme. . .

6. augusta 2021 15:41, Prečítané 3 261x, elenaistvanova, Za

V skorom ráne mi pri balení kníh na predaj padla na zem kniha Evy Bedrnovej Cesty k lidem.

Otvorená stránka s citátom „Reval na ľudí tak suverénne, až si všetci mysleli, že je vedúci“… ma rozosmiala. Čítala som totiž chvíľu predtým ďalší z článkov, kde sa vyjadruje ku príbehu s Matovičom a svojmu statusu opakovane tá slečna riaditeľka z odboru je jedno akého na ministerstve zdravotníctva. Jej vyjadrenia nahnevali aj šéfredaktorku online magazínu 40plus, a zverejnila k tomu otvorený list určený slečne riaditeľke https://www.hlavnydennik.sk/2021/08/06/otvoreny-list-zuzane-vargovej-z-timu-danovych-poplatnikov-podla-ktorej-cast-z-nich-su-tupela/

Za ňou dajme bodku. Príbeh je však aj pre nás poučný. Lebo v živote trvá dlho, kým pochopíme, že víťazom nie je ten, kto má posledné slovo. A že nie je to najpodstatnejšie vyhrať nejaký boj.

Menovanie do funkcie riaditeľa samo osebe nestačí, lebo niekedy trvá skutočne dlhý čas, kým na tú funkciu dorastieme. Táto skúsenosť je i moja osobná – poznám dôverne padanie na zadok aj nabíjanie si nosa, ten kopec chýb, ktoré narobíme, kým zlezieme z výšky Ega ku svojej verzii, v ktorej sa na nič nehráme. V ktorej jednoducho iba sme. A v ktorej, ak niečo prestrelíme, dokážeme povedať „mrzí ma to, toto som prehnal, prehnala“ a úprimne sa ospravedlniť. Stalo sa, spravila som chybu. Lebo všetci sme ľudia a robíme chyby, aj keď nie všetci sa dokážeme v danej chvíli z nich rovnako dostatočne pre svoj prospech poučiť.

Vedomosti a výkonnosť sú v dnešnom svete nepochybne cenené. Ak k tomu prihodíme štúdium kdesi v zahraničí, máme občas pocit, že úspech v kariére je istý. Ale je to naozaj tak? Riadiť kohokoľvek je umenie. V prvom rade musíme zvládnuť riadiť seba. Až potom pochopíme, že ostatných môžeme najlepšie usmerniť tým, že ich inšpirujeme. Nemôžem však inšpirovať niekoho, ku komu nemám úctu. Preto sa v oblasti vrcholového manažmentu kladie dôraz nie na vedomosti – tie môže získať skoro každý, informácie sú ľahko dohľadateľné. Aj pracovitosť, disciplínu zaistíme. Ale sú veci, ktoré nikomu nedokážeme úspešne nariadiť – medzi ne patrí popri takých veciach ako tvorivosť či zodpovednosť aj pocit spolupatričnosti, úcta voči ľuďom, schopnosť zdieľať, byť ľudský a úprimná pokora.

Pokora z môjho pohľadu nie je žalostením aké chyby robím a poníženosťou, ale schopnosťou uvedomiť si nezmyselnosť posudzovania. Mať úctu pred bolesťou iných, pred ich činmi i cestou. Lebo v jednej chvíli prídeme na to, že nevieme ako ďaleko sme dokráčali na svojej ceste a je hodne iluzívne preto cestu iných hodnotiť a porovnávať. Pokora je podľa mňa úprimné prijatie, že nie ja to tu riadim a nie ja to tu súdim.

Múdrieť a spokornievať tým je celoživotný proces, každý v ňom riešime svoje vlastné slabé miesta na ceste k ľudskosti.

Elena