Nedávno začali za viac ako 200 000 eur uskutočňovať výskum o počte medveďov na Slovensku – zaevidujú ich počty a budú mať seriózny prehľad, aby ich mohli účinne chrániť,
ako to potvrdzuje aj článok v linku, podľa ktorého tie údaje budú hodnoverným podkladom na vypracovanie plánu manažmentu ich ochrany u nás
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319799-kolko-mame-medvedov-odpoved-ma-dat-novy-vyskum/
Dnešný blog nie je „antimedvedí“ – s medveďmi mám v živote akési zvláštne prepojenie, a v mojom blogu som opakovane vystupovala proti ich krutému zabitiu, ktoré u nás „ochranári“ vo viacerých prípadoch realizovali.
No v prípade nedávneho útoku medveďa, pri ktorom napadnutej pani zachránilo život, že tam bol s ňou aj jej manžel a pomoc ihneď privolal – vo večerných správach, kde o tom prípade hovorili, skonštatoval jeden oslovený pán smutne, že človek je tu na poslednom mieste.
Plne súhlasím. O medvede je u nás postarané, ten dvestotisícový výskum pomôže, aby sme ich mohli účinne chrániť.
A čo mŕtve deti?
Snažila som sa získať ešte v roku 2017 informáciu o tom,
- koľko riešených a súdne ukončených prípadov pochybení lekárov na Slovensku máme. Lebo pokladám za dôležité vedieť aspoň to,keď už nie koľko pochybení u nás celkovo je – počet podaní je ďaleko, ďaleko nižší ako počet reálnych pochybení, lebo obete sa boja nedostatku peňazí na právnika, či utrpenia z ustavičnej bolesti počas rokov súdnych sporov. Žijú preto bezmocne s pocitom viny, či sa snažia spomienky úplne potlačiť.
Keď som po smrti môjho syna začala bojovať za spravodlivosť pre neho, ozývalo sa mi veľa ľudí s podobnou skúsenosťou, ktorí nemali odvahu a silu bojovať.
- koľko prípadov bolo riešených a označených v súdnom konaní ako nepreukázané – lebo obete v tomto štáte ťahajú voči páchateľom za kratší koniec. A dvojnásobne to platí v zdravotníctve – kde po smrti dieťaťa v dôsledku pochybenia lekára jeho blízki sú oproti lekárovi – páchateľovi v nevýhode, lebo má
- medicínske znalosti oproti rodičovi laikovi,
- právnika bezplatne na pracovisku,
- kolegov, čo ho kryjú,
- bezzubú legislatívu – podľa nej sa páchateľ potrebuje účinne brániť a tak má právo na účasť pri výsluchoch svedkov napríklad, obeť sa zrejme podľa slovenských legislatívcov účinne brániť nepotrebuje,
- známosti v širokom okruhu – lebo aj policajti, prokurátori, sudcovia a ich rodiny, deti potrebujú lekárov – najmä v malom meste je to jednoducho silné prepojenie.
O to viac, že kým napríklad učiteľ po začatí trestného stíhania je od práce odstavený, hoci nikoho nezabil, lekár po pochybení s následkom smrti pacienta a rizikom podozrenia na neodborný postup spokojne pracuje ďalej a môže ohrozovať ďalších ľudí. No čo bysme chceli – u nás pre lekárov-páchateľov predsa platí prezumpcia neviny – no a učitelia nežijú v tom istom štáte, keď pre nich prezumpcia neviny neplatí?
- tiež ma zaujímalo, v koľkých prípadoch sa slovenskí zdravotníci po svojom pochybení s následkom smrti dieťaťa zachovali čestne, profesijne a ľudsky zodpovedne – t. j. spôsobom, že si priznali chybu, ospravedlnili sa obetiam a snažili sa minimalizovať dopady svojho činu na nich.
No žiadny, nevieme ani o jedinom. Ach, tá profesia, vyžadujúca si vysokú etiku…
Namiesto toho – ako ukazujú naše skúsenosti – sú ich obete vystavované ich ponižovaniu na súde výrokmi typu „veď ešte máte ďalšie dieťa“, zastrašovaniu, vyhrážkam, trestným oznámeniam za písanie o prípade. Ale i doslova psychickému týraniu nekonečnými súdmi, ktoré sa vlečú nie roky, ale i desiatky rokov.
A predstavte si, podobne to funguje aj v Česku, ako vidno z príbehu malej, teda už pomaly aj veľkej, Lucky
Ešte v roku 2005 vyšiel v časopise klinickej farmakológie článok, v ktorom jeho autori poukázali, že viac ako desať rokov v tej dobe existovali celosvetovo snahy monitorovať a zverejňovať medicínske omyly v snahe ich následky znížiť
https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2005/03/13.pdf
Vo vzťahu ku liekom a s nimi spojeným omylom zdravotníkov uvádzajú zavinenú smrť v cca 3% omylov v rámci detskej aj dospelej populácie.
UDZS SR mi v roku 2017 odpísal, že nevedú evidenciu pochybení lekárov. Nemalo ani ministerstvo také evidencie, ani UVZ SR, ani nikto.
Naše deti zomierajú v tomto štáte bezprízorne.
Možno keby ich usmrtenia evidovali, tak by ich aj lepšie chránili a páchateľov spravodlivejšie trestali…
Elena
ano,chránia medveďov,vlkov,kormoránov... ...
slovenský kapitalizmus medvede chráni, vtedy... ...
Celá debata | RSS tejto debaty