otvorene

Uvažovali ste o tom, aký bude svet po covide?

Nie, ešte po covide nie je – no poviem vám, že svet po ňom bude úplne iný.

Budú to ťažké časy.

Uvažovala som o tom, aké to bolo po skončení 2. svetovej vojny.

Vtedy ľudia cítili napriek hrozným stratám úľavu a s nadšením budovali krajinu. No nemyslím, že podobná situácia by nastala po covide. Obetavosť, láskavosť,  čestnosť a morálne hodnoty sa stali nedostatkovým tovarom. A vzájomná dôvera a úcta sa kamsi vytratili.

A na fb som pred chvíľou i paralelu k tej 2. svetovej vojne objavila

prevzaté z https://www.facebook.com/nastvanematky/photos/a.100189484694180/629070531806070/

Táto situácia má s tou druhosvetovou skutočne veľa podobného.

I vtedy podaktorí duševne vyšinutí mali  mocenské plány ovládnuť svet a zničiť masy ľudí, mali aj servilných sluhov a propagandu. A rovnako ako vtedy raz vinníkov potrestáme. Rovnako – povrazom.

Ibaže by sme mali konať múdrejšie a prezieravejšie, aby podaktoré štáty nemohli  kupčiť so zločincami o záchranu životov za výmenu  ich „vedeckého poznania“, ktoré získali utýravaním ľudí.

Nastane proces vysporiadania sa s vinníkmi.

Musí nastať, aby sa čierna kapitola ľudstva navždy uzavrela. A musia byť potrestaní vinníci, tvrdo a nekompromisne, pre dobro ľudstva.

Mali by sme sa poučiť z dejín –  žiadny zločinec by nemal uniknúť, tak ako sa to podarilo niektorým po 2. svetovej vojne.

Nechcem teraz ani zvažovať, že by sa niečo mohlo stať ľuďom očkovaným – že by mohli zomierať.

Lebo je to pre mňa príliš desivá predstava.

Nemohli by žiť medzi nami všetci tí očkovači a ich  rodiny, nemohli – neviem či si to uvedomujú a pripúšťajú. Nielen preto, že by sa  museli dívať  na zomierajúcich, že aj ich pričinením by prichádzali o život – to by podaktorí bez výčitiek svedomia zniesli. Ale preto, lebo v takom prípade tí očkovaní či ich blízki by sa vlastnoručne mohli vysporiadať s tými, čo to zavinili. A neviem veru kam by šli  všetci tí „spolupracovníci a spoluorganizátori zločinu proti ľudskosti“ – vrátane tých, ktorí priamo realizovali  a stále realizujú „vakcinovanie“.  Neposadali by do vojenského lietadlaako afghánski kolaboranti, veď kam by ich vyvážali, keď všade by boli masy rozhnevaných ľudí, túžiacich po spravodlivom potrestaní vinníkov?!

Nepomohlo by vykladanie ako boli oklamaní a že „len očkovali“. Nemyslím si, že hra na chudákov, ktorí boli oklamaní a zneužití „tými gaunermi“, im pomôže. Bude to ťažké pre nich a ich rodiny, lebo musia byť tvrdo potrestaní všetci spolupodielači na tomto závažnom zločine.

Ale – a hlavne – by mali mať dôvod na obavu organizátori zločinného procesu covidničenia vlastného národa v spolupráci s cudzou mocnosťou.

Odtiahnuť do „zahraničných letných sídel“ tiež asi nebude také ľahké, lebo jednak sa spolupráca pri trestaní zločincov zrejme bude medzinárodne koordinovať, a jednak masy naštvaných ľudí budú všade.

Nuž, ani na americké vrtulníky a stíhačky sa nemôžu spoľahnúť, že by ich ochránili. Ani anglická vláda, ktorá tak ochotne prisypávala peniažky do kešení „výskumníkom pri celoplošnom  testovaní u nás“ pre nich žiadny zázrak neurobí.

Presne tak, ako vyhlásil Harabín

– kvôli nastoleniu spravodlivosti bude nutné znovuobnoviť trest smrti a porušiť princíp retroaktivity

https://picuscapital.sk/zavedie-trest-smrti-harabin-sokuje-nemozno-ponechat-bez-trestnopravnej-zodpovednosti-caputovu-matovica-kollara-hegera-lengvarskeho-mikasa-a-spol/

Pochopenie nevyhnutnosti tohto kroku si vyžaduje schopnosť anticipovať. Predpokladám, že súčasťou procesu vysporiadania by bolo odnímanie majetkov aj ich rodinám, aby rodiny vinníkov nebývali v palácoch, s výsmechom oklamaným masám.

Nuž, budú niesť iba následky svojich činov – pokladám tento proces vsporiadania so zlom za správny.

Súcit mám veru skôr s nami ostatnými, ako s páchateľmi a spolupáchateľmi toho zla.

Bude to ťažké i pre nás – pretože situácia obrovského zločinu proti ľudskosti nám stavia jasnú hranicu nebyť súcitnými voči páchateľom. To nie je jednoduché, lebo mnohí máme snahu byť ohľaduplní voči iným, správať sa láskavo, a veriť, že i iní tak konajú.

Pred chvíľou som vešala na balkóne vypraté veci.

Chladnejší, ale priezračne číry vzduch, belaso-belasá obloha od horizontu k horizontu, lúče slnka prežarujúce pestrofarebné úbočia. Svet dýcha rozprávkovou krásou. Ťažko sa verí v takej chvíli, že kdesi kráča zlo…

Ibaže kráča.

Nie, nebude pre nás jednoduché trestať vinníkov, no bude to nevyhnutné.

Všetkých poznačí to, čím budeme musieť prejsť.

Budú to ťažké časy.

Elena