Iba ja 11. – A veď hej. . .

Niekedy stačí maličkosť pre radosť – že ukryté vnútri balkóna prežili ľadové dni kvetináče s petúnkami, kapucínkami, žiarivožltými aksamietnicami, aj s paradajkou a jahodami, dve krásne jahody práve dozrievajú – vďačnosť cítim za to odchladenie a odsneženie.

 

 

Moje odvážne jahôdky a kvietky – hovorila som im v nedeľu večer pri vešaní vypratej rohožky. Obzor temnel…

Zlatistý mesiac v splne, bordovejúci červenkastooranžový obzor, trblietajúce sa hviezdy. Neskutočne krehká chvíľa rozprávkovej krásy všedného večera. Zdanlivá maličkosť, a predsa vnímame jej silu, ponárame sa do nej srdcom.

Ráno nás ťahá ísť, nastavovať tvár slnku a hrať zvedavé hry s jeho lúčmi presvitajúcimi konármi stromov, dúhovejúcimi sa v kvapkách rosy či roztrblietanými hladinou vody. Aj s oblakmi, pravdaže. A s celým svetom, vnímame jeho okamihy a premeny. Večer sa ponárame do myšlienok hlbšie, lebo svet potemnel, vytratil sa a my nastavujeme tvár vesmíru a sami sebe, aj premenám, ktoré v nás deň zanechal.

 

Mesiac mäkko žiaril. Ľudia – slnko a snaha žiariť ma neoslní, mojou krvnou skupinou sú ľudia mesiac, poznám ich cenu  Sú ako môj obľúbený kvet, sedmokráska – aby sme videli ich krásu, musíme sa dívať naozaj zblízka

 

V tichu stemnievajúceho sveta plávali takto v nedeľu večer moje myšlienky ako pestrofarební vtáci napriek únave z týždňa.

Prichádzam z práce pred štvrtou a prerábam postupne kuchyňu. Neverila som, že dokážem obiť tie kusy lepidla po kachličkách zo steny, ale „keď musíš, tak musíš“. Hrubá omietka ryhy zanechávala pri roztieraní, prospelo jej preto primiešanie ceresitovej špáry. Veru, dobrodružstvo to omietkovanie bolo – ale úprimne, taká je pri mojej pochabo romantickej a zároveň tvorivo vodnárskej povahe akákoľvek činnosť.

A tak vás neprekvapí moje nadšenie z ružového svetielka cestou z balkóna. Ach, moji plameniaci, po prvý raz sa obaja rozsvietili…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A svetielka v tme rána – fontánka šumí, no po šiestej ráno sa rozžiari – a tak občas nejdem práce prvým autobusom, aby som sa vytešila jej farbami.

 

Ach, hej, ľadový dych zimy ju uspí,a tak sa potešte pohľadom na jej rozprávkovú krásu…

 

 

 

Elena

 

 

Pozooor 9. – Anka, Denisko a pravda, ktorá zvíťazila. . .

05.08.2026

Anka sa mi dnes ozvala s prosbou, či napíšem blog o tom všetkom. Bláznivý deň, v ktorom som šla pomáhať dcére k výmene meračov, lebo ona musela do práce. No a potom ma neplánovane prevážali policajti po dvoch mestách, čistila som bielou šamanskou šalviou, robila zemiakový paprikáš i palacinky, a i krásnu fialovú vlnu som si stihla kúpiť. Zdanlivo nesúrodé veci [...]

Pozooor 8. – Ako riešiť problémy spoločnosti

05.08.2026

Nuž, klesá počet obyvateľstva a obyvateľstvo Európy starne. Tu nás strašia médiá a kadejakí analytici už nejaký čas tým, ako dôchodcovia v budúcnosti nebudú mať dôchodky dôstojné – ako keby teraz mali – a že ani nebude peňazí na dôchodky vôbec. Je čoraz väčší tlak na verejné financie aj na princíp medzigeneračnej solidarity, na ktorom európske [...]

Pozooor 7. – Nechceme tu arabských investorov. . .

04.08.2026

Pitnej vody už v niektorých obciach niet – a i mestá podaktoré už oznamujú jej deficit https://www.cas.sk/spravy/mesto-brezno-celi-kritickej-situacii-s-pitnou-vodou-zakaz-jej-pouzivania-na-tieto-ucely?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=novycas&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=6 a tu [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,469
Celková čítanosť: 12340915x
Priemerná čítanosť článkov: 3557x

Kategórie

Archív