S. . . 1. – Kričím stáročiami. . .
30. októbra 2021 11:14,
Prečítané 1 600x,
elenaistvanova,
S
Pestrofarební vtáci okamihov krúžia okolo nás
kráčam
vylietajú
medové kvapky času menia na spomienky
ich trpkosladkosť ukladám v srdci
každým nádychom
a krokom
kde si kričím stáročiami
stopy v čase kvapkami krvi žiaria
z rúk snažiacich sa prehrabať k minulosti
a zachytiť tvoj tieň…
nádej je čakanie
pod nánosmi smútku
zovšechsvetnieva sa – kde sú tí, ktorí nám tak chýbajú?
Elena
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
26.03.2025
Policajtov máme málo. Nejdem teraz analyzovať prečo sa tam nehrnú ľudia – zostaňme pri tom, že ich je málo. Štát by ich mal preto nemal vystavovať zbytočným rizikám. Vôbec nerozumiem konaniu kompetentných, ktorí ponechajú zbroják v rukách bývalých policajtov a nijako nevyžadujú ich pravidelné kontrolné psychologické či i psychiatrické vyšetrenia. O tom, že [...]
Celá debata | RSS tejto debaty