S. . . 2. – Dni šancí. .

Isteže, šancu na vykročenie ku zmene máme každý deň.

No sú dni, ktoré nám nastavujú zrkadlo intenzívnejšie.

Sú to dni, ktorými prechádzame práve teraz – obdobie spomienok na našich blízkych, ktorí zomreli.

 

Ritualizované spomienkovanie prebieha každoročne – odnesenie vencov na hroby a zapálenie sviečok. Najnovšie už živé vence a kytice niektorí nosia, lebo odpad. Zaspomínanie…

Milujem spomienky na náš dušičkový dedinský cintorín. Vence sme odniesli cez deň, a v podvečere sme šli sviečky zapáliť. Vnímala som intuitívne to zvláštne silné prepojenie, no nedokázala som si ho ako dieťa ešte pomenovať.

Hlboké prepojenie svetov, ktorých brána sa v tom čase otvára.

Hlboké prepojenie nás a predkov,  tých ktorí tu boli pred nami a vďaka ktorým sme tu my.

Hlboké prepojenie nás a ľudí, ktorých máme v srdci a sú tu cezeň s nami.

Hlboké prepojenie ľudského spoločenstva stratou, lebo každý z nás má niekoho, kto zomrel a každý z nás pozná bolesť zo smrti blízkeho.

Hlboké prepojenie nás a sveta, i zvieratá smútia, a každý krok, ktorý robíme, zanecháva stopu…

Vianoce sú sviatkom lásky a tá je najsilnejšou energiou sveta, no práve Dušičky umožňujú vnímať to prepojenie všetkého najhlbšie.

Lebo práve strata je našim najsilnejším učiteľom.

Nemôžeš ju napodobňovať, ako to naivne niekedy na ceste učenia robíme s inými učiteľmi – v nej môžeš byť len sám sebou a prekráčať si ňou vlastnú cestu. Nedokážeme predvídať, čo koho z nás na nej čaká.

Tento deň nám umožňuje skloniť sa pred stratou s úctou.

 

Všechsvätých sú časom bilancovania.

Dni šancí na zmenu.

Kým Vianoce hovoria „dávaj“, Dušičky hovoria „spomínaj“ – a to je vždy spojené s porovnaním niečoho, čo bolo a čo je. Tento čas nám umožňuje zakotviť sa silne – cítiť vďačnosť voči predkom a lásku voči ľuďom nášho srdca, aj hlboké prepojenie so svetom, z ktorého by sme mali čerpať, aby sme mu neškodili.

Kateřina Grofová,ktorá sa venuje stratám, napísala krásnu myšlienku
Když nás něco srazí na kolena, můžeme klečet za trest, anebo můžeme klečet v modlitbě…

Až keď spokornieme a pochopíme silu straty, môžeme kľačať nie za trest…

 

Elena

 

 

 

 

 

 

Začem bukvy 7. – Vraj umelkyňa. . .

20.07.2026

Nuž, skutočne pár ostrých slov v tejto chvíli poviem. Slečna či pani sa označuje ako umelkyňa, netuším v akej oblasti umenie produkuje. Zato presne viem ako čo ju označili kopy diskutujúcich v skupinách milovníkov zvierat, ktoré to video pohoršene zdieľali. A nech by produkovala akékoľvek umenie, ak si ju nemôžem vážiť ako človeka, nijaká jej umelecká produkcia ma [...]

Iskričky 1. – Čas lásky

20.07.2026

Srdiečko v prednohorskom ihriskovom piesku mi včera poobede vnučka vyhrabala. Drobný kamienok mi podávala, že tu je srdiečko pre mňa. Znamenie, pomyslela som si, aby som neplakala. Od rána sa mi drali slzy do očí narodeninovo – teda nie moje narodeniny, pravdaže, ale Maroškove. Môj syn by mal 27 rokov. Prežívam ich obvykle radostne a s láskou, no tento raz ma sprevádzali [...]

Začem bukvy 6. – I krvou budeme brániť, ako povedal Macron. . .

13.07.2026

Macron vyhlásil podľa článku v linku https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/2006629-emmanuel-macron-europa-sloboda-bezpecnost-koalicia-ochotnych-rusko-ukrajina-vojna-obrana že Európa je pripravená brániť svoju slobodu aj za cenu krvi – a ja teraz jeho vyhlásenie uvediem do reality. Je pekné to jeho odhodlanie. Nebudem sa pýtať cynicky, že koho krv v tej Európe to chce [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,456
Celková čítanosť: 12260342x
Priemerná čítanosť článkov: 3548x

Kategórie

Archív