S. . . 2. – Dni šancí. .

Isteže, šancu na vykročenie ku zmene máme každý deň.

No sú dni, ktoré nám nastavujú zrkadlo intenzívnejšie.

Sú to dni, ktorými prechádzame práve teraz – obdobie spomienok na našich blízkych, ktorí zomreli.

 

Ritualizované spomienkovanie prebieha každoročne – odnesenie vencov na hroby a zapálenie sviečok. Najnovšie už živé vence a kytice niektorí nosia, lebo odpad. Zaspomínanie…

Milujem spomienky na náš dušičkový dedinský cintorín. Vence sme odniesli cez deň, a v podvečere sme šli sviečky zapáliť. Vnímala som intuitívne to zvláštne silné prepojenie, no nedokázala som si ho ako dieťa ešte pomenovať.

Hlboké prepojenie svetov, ktorých brána sa v tom čase otvára.

Hlboké prepojenie nás a predkov,  tých ktorí tu boli pred nami a vďaka ktorým sme tu my.

Hlboké prepojenie nás a ľudí, ktorých máme v srdci a sú tu cezeň s nami.

Hlboké prepojenie ľudského spoločenstva stratou, lebo každý z nás má niekoho, kto zomrel a každý z nás pozná bolesť zo smrti blízkeho.

Hlboké prepojenie nás a sveta, i zvieratá smútia, a každý krok, ktorý robíme, zanecháva stopu…

Vianoce sú sviatkom lásky a tá je najsilnejšou energiou sveta, no práve Dušičky umožňujú vnímať to prepojenie všetkého najhlbšie.

Lebo práve strata je našim najsilnejším učiteľom.

Nemôžeš ju napodobňovať, ako to naivne niekedy na ceste učenia robíme s inými učiteľmi – v nej môžeš byť len sám sebou a prekráčať si ňou vlastnú cestu. Nedokážeme predvídať, čo koho z nás na nej čaká.

Tento deň nám umožňuje skloniť sa pred stratou s úctou.

 

Všechsvätých sú časom bilancovania.

Dni šancí na zmenu.

Kým Vianoce hovoria „dávaj“, Dušičky hovoria „spomínaj“ – a to je vždy spojené s porovnaním niečoho, čo bolo a čo je. Tento čas nám umožňuje zakotviť sa silne – cítiť vďačnosť voči predkom a lásku voči ľuďom nášho srdca, aj hlboké prepojenie so svetom, z ktorého by sme mali čerpať, aby sme mu neškodili.

Kateřina Grofová,ktorá sa venuje stratám, napísala krásnu myšlienku
Když nás něco srazí na kolena, můžeme klečet za trest, anebo můžeme klečet v modlitbě…

Až keď spokornieme a pochopíme silu straty, môžeme kľačať nie za trest…

 

Elena

 

 

 

 

 

 

Tak naozaj 10. – Dominik so silným posolstvom

16.09.2026

Dominik odišiel – znela strohá veta na fb dnes po mojom návrate domov. Rozplakala ma tá správa. Uvedomila som si, že plačem a zároveň sa usmievam, lebo mám obrovskú radosť z toho, že Dominik v nedeľu oslávil Vianoce. Ani neviete, koľkí sme tie Vianoce v nedeľu oslavovali s ním. I ja som vianočné svetielka pozapínala, a z nich sa melódia Tichá noc ticho niesla [...]

I tak 2. – Skutočne, pán generálny prokurátor?

16.09.2026

Blaha sa pýta: VIETE, PREČO EŠTE NESEDIA MATOVIČ ČI NAĎ ZA SVOJE ZLOČINY? Zaujímavú otázku Blaha položil https://www.hlavnydennik.sk/2026/09/08/blaha-sa-pyta-viete-preco-este-nesedia-matovic-ci-nad-za-svoje-zlociny a ja už tiež nejaký čas viem odpoveď, žiaľ. V situácii, kedy UBOK vyšetruje veci tak ako vyšetruje, je asi jedinou cestou ku spravodlivosti v tomto smere, ak [...]

I toto 2. – Klinec do rakvy nám niekedy minulosť dáva. . .

15.09.2026

Klinec do rakvy nám niekedy minulosť dáva. Boris Kollár je toho živým príkladom. Nie, nejdem rátať jeho deti, známosti či niečo podobné – zaveje nám vo vzťahu k nemu vietor čias inak. Pozrite sa tu, ak by ste uvažovali či ho prípadne môžete voliť, To sú jeho hlášky Kašlime už na tú slobodu. Neskôr i slobodu, no teraz hlavne očkovanie. Čo tam po sto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,514
Celková čítanosť: 12533246x
Priemerná čítanosť článkov: 3567x

Kategórie

Archív