S. . . 2. – Dni šancí. .

Isteže, šancu na vykročenie ku zmene máme každý deň.

No sú dni, ktoré nám nastavujú zrkadlo intenzívnejšie.

Sú to dni, ktorými prechádzame práve teraz – obdobie spomienok na našich blízkych, ktorí zomreli.

 

Ritualizované spomienkovanie prebieha každoročne – odnesenie vencov na hroby a zapálenie sviečok. Najnovšie už živé vence a kytice niektorí nosia, lebo odpad. Zaspomínanie…

Milujem spomienky na náš dušičkový dedinský cintorín. Vence sme odniesli cez deň, a v podvečere sme šli sviečky zapáliť. Vnímala som intuitívne to zvláštne silné prepojenie, no nedokázala som si ho ako dieťa ešte pomenovať.

Hlboké prepojenie svetov, ktorých brána sa v tom čase otvára.

Hlboké prepojenie nás a predkov,  tých ktorí tu boli pred nami a vďaka ktorým sme tu my.

Hlboké prepojenie nás a ľudí, ktorých máme v srdci a sú tu cezeň s nami.

Hlboké prepojenie ľudského spoločenstva stratou, lebo každý z nás má niekoho, kto zomrel a každý z nás pozná bolesť zo smrti blízkeho.

Hlboké prepojenie nás a sveta, i zvieratá smútia, a každý krok, ktorý robíme, zanecháva stopu…

Vianoce sú sviatkom lásky a tá je najsilnejšou energiou sveta, no práve Dušičky umožňujú vnímať to prepojenie všetkého najhlbšie.

Lebo práve strata je našim najsilnejším učiteľom.

Nemôžeš ju napodobňovať, ako to naivne niekedy na ceste učenia robíme s inými učiteľmi – v nej môžeš byť len sám sebou a prekráčať si ňou vlastnú cestu. Nedokážeme predvídať, čo koho z nás na nej čaká.

Tento deň nám umožňuje skloniť sa pred stratou s úctou.

 

Všechsvätých sú časom bilancovania.

Dni šancí na zmenu.

Kým Vianoce hovoria „dávaj“, Dušičky hovoria „spomínaj“ – a to je vždy spojené s porovnaním niečoho, čo bolo a čo je. Tento čas nám umožňuje zakotviť sa silne – cítiť vďačnosť voči predkom a lásku voči ľuďom nášho srdca, aj hlboké prepojenie so svetom, z ktorého by sme mali čerpať, aby sme mu neškodili.

Kateřina Grofová,ktorá sa venuje stratám, napísala krásnu myšlienku
Když nás něco srazí na kolena, můžeme klečet za trest, anebo můžeme klečet v modlitbě…

Až keď spokornieme a pochopíme silu straty, môžeme kľačať nie za trest…

 

Elena

 

 

 

 

 

 

Pozooor 11. – A keď už sme pri tých Indoch. . .

08.08.2026

Určite nie je v poriadku zbiť indického študenta, ktorý nič zlého nerobil, tak ako sa to v tomto týždni stalo na Slovensku. Nie je v poriadku ani to, že ho v takom stave nepreviezli sanitkou na operáciu do Bratislavy, však šlo o neodkladnú starostlivosť. Nie je v poriadku ani ten čin zo strany polície kvalifikovať len ako priestupok – však mal zlomenú čeľusť a lícnu [...]

Pozooor 10. – Ceuta a la Amnesty International. . .

07.08.2026

Amnesty International má skutočne podivuhodné nápady, povedala som si zadumane, keď som ich príspevok videla. Podľa nich máme dbať hlavne na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť chudáčikov, ktorí sa privalili do Ceuty. Akým právom nám tu vešajú na krk hordy príživníkov? Články o Ceute, kde podľa niektorých zdrojov sa navalilo až okolo stotisíc migrantov, sa [...]

Iskričky 2. – Zázračný liečiteľ na Slovensku

06.08.2026

Niekedy netreba veľa slov. Včerajším podvečerom ma dcéra k busu odprevádzala. Pozri, podotkla náhle, zjavne má ten obchod liečivú silu. Fotka i postreh sú dcérine, ja sa na ňom zabávam ešte i dnes, a tak sa s vami oň podelím. Ako vidíte, obchod XY lieči… Elena

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,472
Celková čítanosť: 12351729x
Priemerná čítanosť článkov: 3558x

Kategórie

Archív