Prešli sme po hrebeni – bol to úzky chodníček, kameňmi so strmými zrázmi po bokoch sme sa štverali – písalo predminulú sobotu moje dieťa z túry.
Fujtajbl – povedala som Zámeru sveta vtedy úprimne, pretože neznášam výšky.
Bláznivý smiech to u neho vyvolalo.
No tak, nesmej sa, chcem ísť lesom, a nie hrebeňovkou, protestovala som.
Spomenula som si na tú príhodu dnes.
A prezradím vám pointu – kniha usmievajúca sa na mňa, kým budem mať čas ju čítať, sa volá Skvelá samota, a jej autor putoval Pacifickou hrebeňovkou. Tá mojou ambíciou síce nie je, ale na knihu sa moc teším, naozaj moc. Pre mňa nie je o hrebeňovke, ale o putovaní – v tom je ten rozdiel…
Úprimne, nedostala som sa na Brdárku minulý týždeň, pretože povinnosti a počasie to nedovolili, a pôjdem tam tento týždeň, v stredu alebo vo štvrtok, ak mi tú nevyhnutnú SC do BB neprifárajú práve na vtedy.
Minulý rok som bola na Brdárke i v čase, kedy všetky stromy ešte len pučali, teraz ma povinnosti valcovai a nepustili. všetky tieto forky sú moje, pravdaže, minuloročné – z púčikového i kvitnúceho času…
Moja stredná dcéra ma chcela včera odviesť na Brdárku ako darček ku Dňu matiek. Ale počasie nebolo dobré a uvedomila som si, že moja predstava stretnutia s Brdárkou je iná, ako vyviesť sa tam na polhodinku autom.
Rada spoznávam miesta srdcom – idem do ich rôznych kútov a nachádzam srdiečkové skalky, či iné posolstvá. Nepotrebujem prejsť veľa kilometrov, nejdem turistickými trasami, spoznávam dušu krajiny. Možno si na nejakom mieste sadnem a pol hodiny načúvam tichú pieseň krajiny, len sa tak dívajúc do diaľky. Ísť so mnou lesom dokáže iba ten, kto rozumie šepotu krajiny, podobne ako ja…
Nemám rada povrchné poznávanie, nechcem toho spoznať veľa – ale zato poznávam tak naozaj.
Som intuitívec, a tak niekde zastanem alebo zahnem nečakane a načúvam hlasu miesta, Občas mi odovzdá srdiečkový kameň…
Ach, áno, toto je veľmi zvláštny kameň. Nie je to kamienok do dlane, bol veľmi a ťažký, no volal ma. Vkročila som do lesa, a ležal mi pri nohách. Je v košíčku na okne v spálni, spolu s mojimi šamanskými kameňmi. Je pre mňa dôležitý, jeho posolstvo ešte nemám – myslím, že k nemu patrí ešte jeden…
Ach, hej, spoznávať môžeme rôzne…
Všetkým deň plný pohody prajem…
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty