otvorene

Predstavte si, inflácia je taká vysoká, že bruselským úradníkom tento rok porastú platy rapídne.

Ako uvádza článok v linku

https://hnonline.sk/slovensko/96032616-zlata-bana-v-bruseli-uradnici-si-polepsia-sef-sekcie-zarobi-21-tisic-eur-mesacne

majú platový automat, takže o 8,5 percenta im ich automaticky zvýšia.

Reagujem touto úvahou na kecy z médií, ako si od septembra státisíce pracujúcich prilepšia zvýšením stravného na životnej úrovni vďaka vláde…

No tak ako si prilepšíme?

O 30 centov na lístku. Nedosiahne jeho hodnota vonkoncom cenu za obed v mnohých lokalitách. A tam, kde ešte boli obedy cenovo dostupnejšie, to teraz tiež zvýšia – lebo lístok.

No a prudké zvýšenie životnej úrovne pracujúcich týmto počinom znamená pri dvadsiatich odpracovaných dňoch prudké zvýšenie životnej úrovne až o 6 EUR. Hotoví kapitalisti sa z vás stanú týmto „prilepšením“ – voľte ich aj nabudúce, somári. 

Zvýšenie životnej úrovne nám skutočne nehrozí, ale aspoň zmierniť jej pád by vláda mala. Všetci by sme mali mať platový automat. Platový automat znamená automatické navýšenie každý rok, bez doprosovania sa vláde, aby vám láskavo pridala na plate za vašu poctivú prácu, lebo veď životné náklady rastú. Na Slovensku majú platový automat zdravotníci. Ale spravodlivé by bolo, aby ho mali všetci zamestnanci štátu. Väčšine verejných zamestnancov sa síce tarifná mzda s praxou zvyšuje, deje sa tak ale nerovnomerne – policajtom po 32 rokoch praxe vzrastie mzda až o 67 %, učiteľom v regionálnom školstve o 24 % a zamestnancom vo verejnom záujme o 16 %.

A ak vám teraz napadne, že počet zamestnancov štátu treba znížiť a  nie zvýšiť, treba si povedať pravdu. Ak hovoria politici o tom, že znížia počty zamestnancov štátu, tak buď zavádzajú, alebo sú veci neznalí. Počtom aj výdavkovo sme pod priemerom EÚ – a vidno ich deficit. Pracuje v nich navyše veľa ľudí v preddôchodkovom či už aj dôchodkovom veku, lebo mladí sa tam pracovať za tie platy nehrnú – a tak nám chýbajú nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj stovky ľudí v sociálnych službách či učiteľov.

 Pozrime sa na situáciu zamestnancov štátu na príklade učiteľov.

Teraz by mohol niekto z vás zargumentovať, že veď slovenská vláda predsa učiteľom zvyšuje platy od  budúceho roka o desať percent, a potom vraj od septembra o 12,5 percenta. Tí sa ale majú.

Podľa mňa ich vláda oklamala, lebo im tento rok zasa platy nezvýšila. Sľuby týkajúce sa budúceho roku sú smiešne, lebo dovtedy môžu zbaliť kufríčky a zakričať učiteľom „veď viete, kto sa raduje zo sľubov, však?“

V skutočnosti vláda nedala učiteľom ani len to, čo im za dva roky dlhovala na predvolebne verejne sľúbenom zvyšovaní platov. A že práve toto je skupina, ktorej v tomto smere mala vláda dlhodobo venovať významnú pozornosť, svedčí aj záverečná správa revidujúca výdavky zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe z roku 2020

https://www.mfsr.sk/files/archiv/61/Externa_priloha3_mzdy.pdf

Priemerná mzda vo verejnom sektore oproti súkromnému je relatívne nižšia v porovnaní so zahraničím, najviac zaostávajú učitelia. Verejní zamestnanci zarábajú o 7 % viac ako v súkromnom sektore, ale pri porovnaní podobných zamestnancov na podobných pozíciách, verejní zarábajú v priemere o 3 % menej ako súkromní. V krajinách EÚ je to v priemere o 7 % viac. Veľkú časť rozdielu tvoria nízke platy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu, ktorí zarobia v priemere o 11 % menej ako im podobní zamestnanci na podobných pozíciách v súkromnom sektore. Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 65 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ to je viac ako 89 %. Naopak, relatívne vyššie platy v porovnaní so zahraničím majú najmä prokurátori. Tieto porovnania slúžia vzhľadom na niektoré dátové obmedzenia na pomenovanie trendov a sú predmetom hlbšej analýzy jednotlivých profesií

Takže

• ak vláda tvrdí ako teraz učiteľom zvyšuje platy, klame  teraz im nezvyšuje nič, a suma pridaná budúci rok nedorovná im tým „dvojnásobným budúcoročným zvýšením“ ani to, čo im dlhuje a už dávno mala dať na základe svojich predvolebných sľubov od nástupu k moci.
• Ani tento rok im nezvýšila nič, lebo tých k septembru pohodených 500 eur (v hrubom!!!) nepokryje ani zďaleka zvýšené životné náklady a v žiadnom prípade ani len infláciu, nie to ešte predvolebne prisľúbené každoročné 10% navýšenie platov.  

Pritom ich každoročne okradla nielen na sume mzdy,  ale aj na výške budúceho dôchodku, lebo ten sa počíta z výšky reálne poskytovanej mzdy.

Podobne je to aj s ďalšími profesiami. Nad priemerom EÚ sú zo zamestnancov štátu u nás akurát tak platy prokurátorov.

Nie, nemyslím si, že situácia dlhodobo nezamestnaných bude ružová. Vidím ako sa ich život zhoršuje i na tom, že  na jablonke cestou ku mne do práce už poošklbávali skoro všetky jabĺčka úplne nezrelé, zelené. A včera podvečerom som sa vracala cez Poprad – pri železničnej stanici v parku pousádzaní spoluobčania, aj s malými deťmi. Nie ukrajinskí, naši bezdomovci sú to – ako mi vysvetlila miestna pani. Budú tam sedieť, aj keď sa  ochladí – alebo čo s nimi mesto urobí – zauvažovala som.

A neskôr i v Revúcej, kým som čakala na večerný bus – deti behali po košoch a po štvrťhodine vliekli do obchodu obrovské vrecia plné fliaš. Objavili pohodlný zárobkový biznis. Ale ako dlho potrvá, kým sa pri zanedbanej hygiene toto prehrabávanie sa odpadovými košmi odrazí na ich zdraví?

No i poctivo pracujúci ľudia sú v tomto štáte na tom čoraz horšie.

Vnímam ako narastá sociálna korózia a anómia. Skutočne uvažujem nad tým, dokedy budeme ochotní ťahať solidárny systém – lebo pracovať viac ako tri dni na štát a solidárno sa mi zdá priveľa. V tejto situácii nám už nezostávajú možnosti na ďalšiu celodennú prácu – veď koľkí z nás nebudú schopní zaplatiť ani bežné výdavky v budúcom roku za elektrinu a kúrenie. Vážne budeme ochotní robiť  v takej situácii viac ako tri dni na nezamestnaných ľudí v Afrike a Sýrii, na miliardové dary pre Ukrajinu a veľkolepé vyzbrojovanie? Keby sme solidarizovali v týždni namiesto troch dní len jeden deň (tam by sa zmestili dôchodcovia a ľudia závažne chorí), tie dva ďalšie dni by sme si vyrobili ďalší plat na zlepšenie svojej vlastnej životnej situácie v súčasnosti. Namiesto toho drieme na ľudí, ktorí nepracujú, žijú nezodpovedne.

Povedzme si otvorene – tento štát sa nespráva ako  náš priateľ – už len tým, že sa posunul dôchodkový odchodový vek, okradol nás  dvojnásobne – nielen o desať rokov oddychu a dostávania dôchodku, ale tiež aj o desať rokov práce navyše a platenia odvodov. Je to tak, ako som napísala nedávno v blogu – namiesto odborárov som mala rokovať za platy štátnych zamestnancov ja. Po prísľube vlády, že platy budúci rok ľuďom zvýšia, by som sa s milým úsmevom zdvihla a odišla so slovami „Dobre, ozvite sa keď platy zvýšite, prídeme potom do práce“.

Zaujímavú konštelačnú knihu som čítala  včera popoludní vo vlaku cestou do Popradu.  Že ak spoločnosť bohatne na úkor zdravia a blaha niektorých ľudí, vzniká jej voči nim dlh a skôr či neskôr zaň zaplatí.

Uvažujem o tom v tejto chvíli…

Tento štát žmýka niektoré skupiny zamestnancov sprostým a bezohľadným spôsobom. Všetci by sme mali mať platový automat –  náš vzor je Brusel.

Elena

anysta – človek by až plakal nad niektorými súkromníkmi, že si od úst odtrhnú posledné a dajú štátu. Ale len kým sa nepozrie, ako si odpočítajú z daní všetko možné aj nemožné. Túto tému by sa dalo skutočne dlho rozvíjať, ako mnohí tiežpodnikatelia neplatili ani len odvody za zamestnancov, ale ich maloleté deti k vilkám prišli, všakže?