Poznáte výrok, že „milenec je človek, ktorý nám pomáha v ťažkostiach, do ktorých by sme sa nedostali, keby sme ho nemali?“ Poznám aj jeho variáciu, že takým človekom je manžel. No tak či onak, na našu situáciu si môžeme preniesť poznanie, že sú ľudia, ktorí sa tvária ako nám idú pomáhať v ťažkostiach, do ktorých nás dostali oni sami.
Presne ako naša vláda, však?
Odhliadnime v tejto chvíli od toho, že sa iba tvária ako nám idú pomáhať a zostaňme pri tej časti výroku o „dostaní do ťažkostí“. Lebo ak nám kolabuje ekonomika – rôzne firmy utlmujú výrobu
tak vyjadrenie, že nás dostali „odstrihávaním od ruského plynu“ do ťažkostí je veľmi mierny a slušný popis toho, čo nám do života pritiahli.
Spoliehať sa na ich pomoc nehodlá väčšina národa – ani prieskum verejnej mienky ohľadne dôvery v pomoc vlády netreba – lebo nákupy dreva, piecok, solárnych zariadení a kadečoho ďalšieho jasne o nedôvere vo vládu a efektivitu jej pomoci vypovedá.
No veru, tak som zasa zamerala moju malígnu pozornosť na prebiehajúcu krízu.
Položme si v prvom rade otázku, čoho sa vlastne tá kríza týka.
Palív, elektriny, potravín. I kadečoho ďalšieho, ale zostaňme zatiaľ pri tomto.
S palivami je to úplne jednoduché.
Zrušiť sankcie proti Rusku a zaplatiť plyn v rubľoch, a máme veci vyriešené. Ale vlastne pokojne môžeme i do jari počkať s tou zmenou, lebo niekedy je najjednoduchšie zlo poraziť jeho vlastnou zbraňou.
Vraj v našich zásobníkoch majú naskladané zásoby iné krajiny. Skutočne by ma zaujímalo kto a koľko – ale to je vlastne jedno, sú to nepochybne krajiny EÚ. No a naša (ne)vydarená vláda v apríli implementovala legislatívu EÚ o solidárnom princípe. Krajina, ktorá nebude mať plynu dosť, jednoducho požiada tých ostatných, aby jej dali. Oni to tu naskladajú – a my si to v rámci solidarity zoberieme, keď nebudeme mať dosť, čo určite nebudeme.
Takže len robte zásoby v našich zásobníkoch, drahí priatelia a spojenci z EÚ, aspoň nebudeme musieť v zime ten plyn ťahať zďaleka.
Lebo je pravdou, že vláda sa vykašľala na ľudí žijúcich v bytovkách. V decembri sa dozvedia, aké ceny by mali platiť za teplo – o koľko zvýšené. A dovtedy majú odporúčané šetriť, ako píše článok v linku
No ako asi tak ušetríte v bytovke, keď je pomerové rozpočítanie tepla v značnej miere. Je nutné bezpdkladne zaviesť legisltívu, aby sa ľudia mohli odpojiť od teplární a zaviesť si vlastné vykurovanie s tým, že nebudú musieť platiť nijaké pomerové koeficienty. Položí to vedenia teplární, ale radšej krach teplární ako problémy desaťtisícov občanov.
Sociálnu anómiu tým ale vláda spúšťa, lebo de facto nepomáha nijako tým 43% obyvateľov Slovenska. Nemyslím si, že tí ľudia, ktorí nebudú mať na vlastné základné životné náklady – akými bezpochyby svetlo, teplo a potraviny sú – budú dlhodobo ochotní cez svoje dane a odvody solidarizovať s tými, ktorí nepracujú.
Nuž, čo na to dodať slušne? V medziľudských vzťahoch platí princíp reciprocity – takže ako vy nám, drahá vláda, tak my vám.
Čo s potravinami? Ako ich zlacniť? Tiež nie náročný recept ponúkam.
Sme už pravdaže ďaleko od čias našich predkov, ktorí – ako vykladala pani propagujúca v Česku tradičný životný štýl – jedli i vydry a bobry a kane a kadečo ďalšie, ako uvádza článok v linku
Na jedenie bobrov vás rozhodne nenabádam, ale kedysi naši predkovia napríklad robili omáčku zo šťaveľových lístkov, polievku zo žihľavy, a kvasili i listy deväťsilu. A dávam do pozornosti, že naši predkovia sa živili často jedlami ako posúchy, mliečna polievka či žobrácka polievka, kukuričná kaša, riedky či hustý čír. Možno by bolo múdre dať i v školskej jedálni občas deťom takéto tradičné jedlo, aby sa s ním oboznámili. Ale toto je len taká inšpiračná vsuvka.
Aké je reálna pomoc v tejto situácii? Viete aké obrovské množstvá potravín predajcovia zlikvidujú? Iba tak, hoci sa to všetko muselo vypestovať, doviesť a je dosť ľudí, ktorým by tie potraviny nárame pomohli. Takže postačí zákaz ničiť potraviny. a povinnosť predajcov nepredané potraviny dať deň po uplynutí záruky k dispozícii ľuďom. Je mi jedno, či ich dostanú domovy sociálnych služieb, internáty a školy, nemocnice, či iné ustanovizne. Ale nezničia ani jediný banán, ani jedinú paradajku, ani jedno jablko, ani jediný liter mlieka, ani keksíky, sušené polievky a čo ja viem čo ešte. Všetko sa musí použiť – azda sa pre záchranu Zeme a klímy nebudú uskromňovať len obyčajní občania. Výrobcovia a predajcovia, ktorí potraviny zničia namiesto ich rozdania, budú stíhaní za plytvanie potravinami a dostanú pokutu v takom rozsahu, že nabudúce potraviny určite radšej rozdajú.
Na potravinovú krízu poukázal i článok v linku
V roce 2021 bylo hladem postiženo až 828 milionů lidí. Světová populace stále roste, proto je zapotřebí mnohem více úsilí k udržitelnému zvýšení zemědělské produkce a snížení plýtvání potravinami. V roce 2020 se na světě vyprodukovaly asi 4 miliardy tun potravin, ale přibližně 1,3 miliardy tun se vyhodilo.
Musíme si však v prvom rade vo vzťahu ku potravinám uvedomiť, že namiesto globálneho potravinového zabezpečenia je potrebné uvažovať o národnej potravinovej bezpečnosti. Lebo v niektorých krajinách sveta populácia nekontrolovane rastie – a nemôžu bez zásadných regulačných opatrení na zníženie tejto explózie očakávať pomoc iných krajín. Nedá sa pomáhať čoraz viac, až do nekonečna – a skôr či neskôr sa na túto hranicu bude musieť naraziť, aj bez terajšej potravinovej krízy. Treba o tom otvorene hovoriť a robiť zásadné opatrenia v tých krajinách. Lebo EÚ hovorí o pomoci hladnej Afrike, ale z Ukrajiny vyvezené obilie skončilo v drvivej väčšine údajne nie tam.
A čo s elektrinou?
Povedzme si zásadnú vec – nech nám vláda verejne odpovie, či ide alebo nejde o pravdivú informáciu – je či nie je už vykúpená elektrina vyrobená až do konca budúceho roku? Lebo tu sa rozbieha škaredá hra – agregároti vykúpia lacno elektrinu, a za draho ju budú predávať.
Zaujímavý článok k téme napísal ešte v roku 2018 Fereidoon Shioshansi, ktorý jasne poukázal na túto hrozbu –
dávam vám ho v preklade – v článku v linku nájdete i originál
Ako z platformy alebo aplikácie urobiť ziskový biznis?
Na túto otázku nebolo ľahké odpovedať, kým sa Uber a Airbnb objavili ako multimiliardové spoločnosti.
Dnes sa, samozrejme, objavilo mnoho úspešných podnikov, ktoré zarábajú dobré peniaze tým, že prakticky nič nerobia – spoliehajúc sa na iných, že prácu urobia. Zvážte napríklad platformy ponúkajúce doručovanie kvetov. Nepestujú kvety, ani ich neprevážajú, nevyrábajú kvetinové aranžmány, ani sa neobťažujú s finálnou dodávkou. Iba zbierajú peniaze a usmerňujú ostatných, aby robili tvrdú prácu. Nepotrebujú žiadne aktíva, žiadny hardvér, žiadnu fyzickú prítomnosť – a preto úspešné s masívnym rozsahom môžu byť enormne ziskové. To isté platí pre prevádzkovateľov leteckých spoločností a hotelových rezervačných platforiem, bratrancov Airbnb.
Ešte výraznejšie sú však spoločnosti dodávajúce jedlo ako Just Eat in UK alebo ich náprotivky ako GrubHub, Delivery Hero a Takeaway.com. Podľa článku vo Wall Street Journal (1. marca 2018) má Just Eat 20% prevádzkovú maržu za to, že prakticky nič nerobí. Ponúka platformu, na ktorej si zákazníci môžu objednať jedlo zo zúčastnených reštaurácií. Ako je popísané v článku WSJ, títo sprostredkovatelia
„… zarábajte peniaze účtovaním reštaurácií za časť objednávok zadaných prostredníctvom ich platformy. Reštaurácie sa väčšinou starajú o to, aby sa jedlo dostalo k zákazníkovi.“
Úžasné. Žiadna kuchyňa, žiadne varenie, žiadny fyzický majetok, žiadne nájomné, žiadne problémy, žiadne dodávky a 20% prevádzková marža. Príliš dobré na to, aby vydržali? V tom istom článku sa uvádza, že „tradičné platformy musia investovať do donášky alebo riskovať, že svoj obed zjedia.“ Doručovanie, najmä teplých a rýchlo sa kaziacich potravín, je – uhádli ste – kapitálovo náročný obchod s nízkou maržou. Jednou z možností je nájsť si iných sprostredkovateľov na zvládnutie driny, povedzme Uber Eats alebo jeho náprotivky. Mnohé reštauračné reťazce si, samozrejme, internalizovali donáškovú službu – ako napríklad Domino Pizza – kde je väčšina obchodu so sebou.
Prečo hovoriť o obchode s kvetmi alebo donáškou jedla v energetickom bulletine? Pretože platformy prídu na trh s elektrinou skôr, ako si možno myslíte, a zjedia obed etablovaných operátorov, ako sa to stalo v iných odvetviach.
Zdroj: Donáška jedla dostáva novú hrozbu, Stephen Wilmot, The Wall Street Journal, 1. marec 2018
Viete, ak tak podnikajú spoločnosti v rozvoze kvetín či jedla, je mi to jedno. Lebo každý si môže voliť, či o také služby stojí. Ibaže elektrina je základnou potrebou v našom životnom štýle – a nemôžeme si reálne voliť, či túto službu využijeme, jednoducho ju potrebujeme k životu. Preto tu „podnikanie“ na úkor jej zdraženia pre koncového spotrebiteľa nie je namieste.
Pozrite sa napríklad na toto
https://www.engineering.sk/aktuality/9822-eko-sr-oze-elektrina-vykup-alternativny
Tomáš Mužík z českej spoločnosti Nano energies upozornil na možnosti výkupcu energie ako agregátora flexibility, ktorý dokáže priniesť svojim klientom správnym načasovaním dodávok vyššie zisky. Podľa riaditeľa Nano energies Stanislava Chválu je firma pripravená na slovenskom trhu ponúknuť malým aj väčším výrobcom službu výkupu energie z obnoviteľných zdrojov. „Viac ako desať rokov sa v Česku usilujeme ponúkať domácnostiam a firmám 100 % zelenú elektrinu tak, že ju za férové ceny vykupujeme od domácich výrobcov. Rovnakú službu chceme ponúkať aj slovenským zákazníkom,“ povedal Chvála.
Myslí si niekto z vás, že ide o charitatívny spolok? Je to pre nich biznis – a zjavne výhodný, keď chcú obchod rozširovať i na Slovensko – za lacno kúpiť a za drahšie predať. Ak čítate pozorne, tak vidíte, že elektrinu chcú údajne vykupovať za férové ceny. Nikde ale nehovorí, že za férové ceny ju chcú aj predávať. Takže zisky pre nich zaplatia koncoví spotrebitelia elektriny.
Postačí zverejniť zoznam tých agregátorov, ktorí elektrinu za lacno vykupujú a za draho predávajú. Som si istá, že zúfalí ľudia s nimi poriadok urobia, ak to nedokáže spraviť štát.
Žiadam, aby bol sprístupnený zoznam agregátorov, ktorí zakúpili budúcoročnú elektrinu zo Slovenska a budú ju predávať na slovenský trh.
Takže cesta riešenia je jasná – medzi výrobcom čohokoľvek a koncovým spotrebiteľom je potrebné minimalizovať sprostredkovateľov, z ktorých každý si niečo urve a navýši tým cenu, ktorú musí platiť koncový spotrebiteľ.
Elena
K diskusii
palenque hovorí sa tomu obchod, nie dávanie. A radšej KÚPIM lacný plyn ako drahý.
pia-anima Žeby ministerstvohospodárstva, alebo vláda? A to viete, že nekončím napísaním vety v blogu. Už i tu som jedného agregátora prihodila, ak ste postrehli. To, čo potrebujeme,je odborník, ktorý preráta, koľko by sme platili, keby sme nemali toľko supov na krku, ale len skratku od výrobcov ku koncovým spotrebiteľom. Ľudia to potrebujú vidieť jasne a jednoducho zrátané, aby im to došlo.
To si teraz prezradil na amanta? ...
To je ten najmenší problém odsledovať finančné... ...
Hm autorka by by mala pochopiť, že existuje... ...
V blogu sa píše: " Žiadam, aby bol... ...
Celá debata | RSS tejto debaty