otvorene

Nepáči sa mi, ako účelovo sa na tragédii s dvomi zastrelenými mladými ľuďmi začali priživovať niektorí politici s polopravdami či nepravdami.

Lebo ak povieme A, treba povedať aj B.

Ak strelec  na obete čakal, a navyše sa k nim aj vrátil a dal ranu istoty, potom pravdepodobne osobný vzťah medzi ním a obeťami bol. Aj socsiete uvádzajú, že šlo o bývalého strelcovho partnera s jeho novým partnerom, ktorí sa stali obeťou. No ale to by sa nedalo štvať verejnosť rečami o nenávisti strelca voči LGBT všeobecne, však? Tak patril alebo nepatril páchateľ ku LGBT komunite?

Nemyslím si, že je namieste, ak vystupuje akýkoľvek verejný činiteľ s vyhláseniami v situácii, kedy ešte ani vyšetrovatelia nepovedali, či ozaj šlo o útok všeobecne nenávistný alebo osobný. Má v úmysle niekto z politikov spustiť ďalšiu tragédiu?

Ak niektorí politici pokrikujú, že strelec nenávidel  Židov  a LGBT, mali dodať, že nenávidel i Rusov – tešil sa zo smrti Duginovej dcéry či poškodenia Kerčského mosta. A čierne slnko v jeho Manifeste je symbolom Azova. No ale to by sa nedalo zavádzať verejnosť rečami o tom, že strelcov otec kandidoval za stranu Vlasť a že syn má tie postoje od neho.

Tiež by sme si museli pravdivo odpovedať na otázku, prečo podaktorí politici podporujú vybrané druhy nenávisti – a osočujú ako „prokremeľských agentov“  ľudí, ktorí varujú pred nenávistným  konaním v spoločnosti celkovo. Dehumanizujú, podporujú nenávisť – a potom sa tvária „ja nič, ja muzikant“ a pobiehajú s kytičkami po miestach, kde došlo ku tragédii.

Ak niektorí povykujú, že rodičov strelca treba stíhať, lebo nenahlásili polícii hneď v noci jeho konanie – príchod domov po streľbe – potom by si mali pravdivo zodpovedať, či vedia ako by sa v takej situácii zachovali oni sami. 

Nerobte si ilúzie, že ho rodičia mohli v tej chvíli v noci  ešte nejako zastaviť. Nejaký čas pred činom šialený strelec  emočne „odstrihne blízkych“, je to posledný krok v jeho odcudzení sa životu a svetu.

Ako veľký mediálny inkvizítor voči rodičom vybehol Lipšic – no to skutočne je ten pravý.

Neobviňujte zbytočne tých rodičov. Iste urobili chyby vo výchove syna – ale ruku na srdce – koľkí z vás vychovali alkoholikov, kriminálnikov, pobehlice rozbíjajúce cudzie rodiny a kráľovné Pokecu, ľudí bez chuti pracovať. Ste vy tí praví, kto má o nich v tomto smere moralizovať?

Predstava „akí to boli zlí rodičia“ je zavádzajúca – však mnohých z vás neposlúchnu vaše vlastné deti ani v takej maličkosti, že majú byť doma večer o deviatej, nie to ešte v takej závažnej veci, kedy bol strelec už de facto rozhodnutý, v obrovskom strese po čine. O tom svedčí i to jeho vyjadrenie, že bol sám prekvapený tým, že zabil dvoch ľudí a nič necítil.

Nedajte sa zavádzať, že strelec zaútočil, lebo jeho otec bol v strane Vlasť. USA sú plné šialených strelcov – sú azda ich rodičia členmi nejakej konkrétnej strany? Nie, nie sú.

Prezradím vám – toto bol zjavne traumatizovaný typ strelca.

Nie, netraumatizoval ho volebný neúspech strany Vlasť. Základom takéhoto konania je u šialených strelcov hlboký pocit poníženia a neprijatia niekým, kto je pre neho významný (jedincom, kolektívom či spoločnosťou) v pre neho potrebnej miere v pre neho dôležitej oblasti. Takýto pocit ublíženosti, neakceptácie a nerešpektovanosti u neho dlhodobo narastá a je spojený nielen s odmietaním, ale neskôr aj s očakávaním odmietania. Traumatizovalo ho to, ako sa voči nemu správala spoločnosť – rovesnici zrejme v jeho prípade. Nevravím, že nebol v niečom podivný – asi bol primárne labilnejší, impulzák, s nižším sebavedomím, vďačný typ na posmešky primitívnejších spolužiakov. Nejdem ho vykresľovať ako obeť – obvykle je u šialených strelcov „zámok a kľúč“ – osobnosť zvýšene citlivá na reakciu okolia, trpí ňou a rozbieha sa jej nepohoda, uzavieranie, začína pozitívnejšie vidieť násilie, zbrane, nepohoda sa chronifikuje, až nad ňou stráca kontrolu. Putuje zo školy do školy – a už očakáva posmešky, takže i dobromyseľný žart takúto osobnosť môže rozhodiť. Outsider, ktorý je vždy nebezpečnejší ako agresor či šikanátor – až do výbuchu sociálne konformný, prehliadaný.

Uvedomte si, že strelec najskôr chodil na súkromnú a platenú školu pre nadaných. Čo sa asi muselo stať, ak musel odísť z tej školy a prechádzal do inej školy v poslednom ročníku pred ukončením školy!!! (teraz mal oslavovať maturitu,ako píšu médiá).

Prečo, prečo, prečo nedostávajú také deti, ktoré nezvládajú situáciu na jednej škole, pri prechode na inú školu skutočne odbornú psychologickú pomoc povinne aspoň na rok?

Je to organizačná deviácia prostredia školy – nezlyháva žiadny zamestnanec, nikto neporušil svoje povinnosti, ale systém funguje nesprávne.

Aj keď – po vyjadrení školy silne uvažujem nad tým, či i ku zlyhaniu nedošlo

https://www.cas.sk/clanok/2727989/strelec-juraj-19-dokonca-pisal-seminarku-o-terorizme-spoluziak-toto-robieval-na-hodinach/

„Od začiatku s ním pracovala naša školská psychologička a rodičom bolo následne odporučené, aby navštívili klinického psychológa, pretože v záznamoch bol uvedený úmysel o samovraždu,“ povedala riaditeľka Jolana Laznibatová.

Vážne škola prijala dieťa so záznamom o samovražedných úmysloch bez toho, aby ho videl psychiater? 

To, čo by naozaj pomohlo znížiť riziko takýchto činov, je zmena spoločenských hodnôt a postojov.

V prvom rade je dôležitá tolerancia spoločnosti voči rôznosti názorov a schopnosť viesť v rámci nej slušný dialóg s ľuďmi, ktorých názory sú odlišné. Viesť dialóg je umenie, ktoré tejto spoločnosti chýba. Pozrite sa, aký „dialóg“ spustili predstavitelia LGBT teraz –  každý nesúhlasný názor je braný pomaly ako teroristický. Prezidentka dokonca chce postihovať generálneho prokurátora, lebo sa vyslovuje všeobecne proti nenávisti, namiesto aby ako ona vykladal o dobrom a zlom terorizme.

V druhom rade je potrebná zmena výkonového individualistického zamerania v školách a v spoločnosti celkovo. Dať do popredia individuálne kvality každého jedinca a jeho pozitívny prínos. Sú deti, ktoré nikdy nebudú dobré v matematike, aj keď sa budú učiť 20 hodín denne – ale môžu byť dobrými záhradkármi, opatrovateľmi, kuchárkami. Je dôležité, aby sa v škole každý cítil prijatý a podporovaný, a aby mal budúcnosť.

V treťom rade je nutné doškoliť školských odborníkov v zachytávaní  znakov extrémneho násilia. Pár rokov dozadu som poukazovala na blahosklonný postoj vzdelávacích inštitúcií u nás, že „Amerika je ďaleko“. Nie, nie je až tak ďaleko. Tento páchateľ vysielal niekoľko vysoko varovných signálov, a dlhodobejšie.

A v neposlednom rade morálka v spoločnosti, čestnosť, zodpovednosť. Viete vôbec, čomu sú vystavené dnes mnohé deti? Koľko z nich zažilo psychiatrickú hospitalizáciu rodiča, alebo jeho väzenie? Koľko ich zažilo závažnú chorobu rodiča – a strach o život rodiča? Koľko ich zažilo odchod rodiča či oboch rodičov za prácou mimo domu – a život so starými rodičmi, či inými príbuznými? Koľko z nich zažilo v rodine neveru, rozvod, či viacnásobný rozvod – lebo nejakú tetu zasvrbelo medzi nohami? Koľko ich zažilo strach o vlastný život – lebo doma vystrájal opitý rodič? Bolo by namieste, aby sa dospelí správali dospelo a zodpovedne.

Elena

K diskusii palenque  som si istá, že ten psychiater by prospel aj Vám.